Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Marek Šefčík

small_small_P1230092.jpg

Stredoškolský učiteľ, manžel a otec 3 detí. Jeho najväčšou záľubou je rodina. Hrá šach, sleduje a komentuje veci verejné. Autor brožúry: Krížová cesta za nenarodené deti. Bývalý významný bloger na SME. Tvorí portál
sefcik.eu

Mal som 10 rokov. Písal sa 2.apríl 1989 a ja som sa druhý krát narodil.

Pri bláznovstvách, ktoré sme vyvádzali s kamarátmi v lese za dedinou, som si tvrdým nárazom palice na brucho roztrhol pečeň. Tento, k životu nevyhnutný, orgán ihneď vydával signály, že je zle.

Ležiac na okraji cesty, s tvárou skrivenou od bolesti som nemohol hovoriť. Nadýchnuť som sa mohol, ale vo výdychu mi bránila prudká bolesť v bruchu. Cítil som, že to tak skoro neprebolí. Môj mladší brat zalarmoval kamarátov a tí ma domov niesli na rukách... Keď bolo po všetkom, moja mama povedala toto:

„Držala som ho v tom aute (pri prevoze do nemocnice) za ruku a cítila som, že umiera...“

Ja si pamätám ešte vyšetrenia v nemocnici, prevoz na operačku a sladký nádych plynu... a ešte viem, že som napriek bolestiam a slzám mojej mamy, nepociťoval ani náznak strachu. Bol som vyrovnaný s tým, že odchádzam... Ale z narkózy som sa prebral. Niekto mal iné plány...

Keď sa nám s manželkou v roku 2002 narodili dvojčatá Oliver a Marek bol som šťastný. Milka neskôr  podstúpila nejakú operáciu a lekári jej okrem iného povedali aj to, že môže byť rada, že má dvojčatá, lebo cesta za ďalším dieťaťom bude pravdepodobne nemožná. Ale po dvoch chlapcoch by také dievčatko bodlo... Ja som lekárov nebral až tak vážne a presvedčil som aj Milku. Môžu sa predsa mýliť. A tak aj bolo. Chceli sme ešte ďalšie dieťa a skutočne bolo „na ceste“. V máji 2007 však prišla prudká bolesť, prevoz do nemocnice, strata, slzy. Držal som ju za ruku, objal som ju. „Neplač, bude dobre, uvidíš“ – snažil som sa ju potešiť. Rok na to, ako keby sme sa pozreli do zrkadla. Tehotenstvo, 10 týždeň, rovnaká bolesť ako pred rokom, slzy. „Bojuj! Ideme do nemocnice a zachránime to. Ja tomu verím“ – zvýšil som hlas na manželku a snažil sa ju naštartovať k tomu aby bojovala a verila. A skutočne bolesť prešla a pred Vianocami 2008 našu rodinku potešila vytúžená dcérka Lianka.

Keď som sa v roku 2001 ženil, kľačal som pred rodičmi a prosil ich o požehnanie. Vtedy ma objal môj otec a povedal mi: „Marek, ak aj všetko v živote stratíš, vieru, ktorú sme ti s mamou vštepovali, nestrať. Je to poklad, ktorý si stráž.“

Vtedy, keď mi šlo o život a dostal som sa pod operačné nože, bol som vyrovnaný so všetkým a pripravený odísť. Je úžasné, že už ako 10 ročnému chlapcovi mi viera dodávala takúto silu. Niekoľko dní pred tým som bol na spoveď, a to mi dodávalo silu vkročiť aj „tam“ a už sa nevrátiť.

Vtedy, keď sme s manželkou bojovali o našu Lianku, cítil som sa na tento boj slabučkým a uvedomoval som si, že bez Jeho pomoci to nebude možné. Pri pohľade na moje deti vidím Jeho nekonečnú lásku a cítim, že musím ďakovať.

Od malička mi ukazovali moji rodičia cestu praktizujúcich kresťanov. Som presvedčený, že putovanie za Kristom je to, čo ma posúva v živote deň čo deň vpred. Uviedol som iba jeden môj boj o vlastný život a jeden boj o nový život. Môj príbeh ale nie je popretŕhaný, neviem si ho bez Boha predstaviť ako jednoliaty celok. Cítim Ho pri sebe stále, nielen v spomínaných situáciách. Lepidlom mojej rodinky, mojim pohoničom, mojim zrkadlom, mojou cestou, mojou optikou, cez ktorú vnímam svet a mojim šťastím je skutočne viera v Boha. A ďakujem Mu za ten dar a svojim rodičom, za to, že mi ten dar vložili do detskej postieľky.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium