Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Anna Verešová
Aká krajina taká rodina. A platí to aj naopak

small_Anna-Veresova-570x570.jpg

Riadi organizáciu Áno pre život . Je garantkou poskytovania špecializovaného sociálneho poradenstva a vykonávania opatrení sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Hovorkyňa Aliancie za rodinu . Má 5 detí a 5 vnúčat.

Vo voľbách 5. marca 2016 kandiduje za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s číslom 7.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

V občianskom sektore pracujem už 18 rokov. Riadim neziskovú organizáciu Áno pre život, v ktorej je zamestnaných 18 ľudí; doteraz sme poskytli ubytovanie a odbornú pomoc viac ako 700 matkám a ich deťom v kríze. Som garantkou poskytovania špecializovaného sociálneho poradenstva a vykonávania opatrení sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Poznám potreby a problémy ľudí, rodín. Poznám ich priamo z praxe. Mám teda dlhoročné skúsenosti a zručnosti, ktoré chcem využiť v politike. Priznám sa, že ešte nedávno som nemala žiadne ambície vstúpiť do „veľkej“ politiky. Svedčí o tom tých celých 18 rokov mojej aktívnej občianskej zaangažovanosti. Už dávno by som to nerobila, keby mojim cieľom bol iba vstup do politiky. Ponuku na kandidatúru som prijala od ľudí, ktorých si veľmi vážim. Hovorí sa, že politika je špinavá. Pýtala som sa teda sama seba, či týchto ľudí politika zmenila. Nezmenila. Politika nemôže byť špinavá, iba my ľudia môžeme byť nečestní, môžeme robiť „špinavé“ veci. Veľmi mi vadí nespravodlivosť, hnevá ma rozkrádanie krajiny. Zdravotníctvo už dávno nie je službou vo verejnom záujme. Školstvo je nekvalitné a o sociálnych službách, zvlášť pre starých a chorých ľudí, ani nehovorím. Súčasný stav služieb vo verejnom záujme, teda v zdravotníctve, v školstve a v sociálnej oblasti, je pre rozkrádanie verejných financií žalostný. No a ešte si myslím, že ženy do politiky patria. Nie na základe kvót, ale kvôli tomu, že sú odborníčky vo svojich odboroch a že pri dôležitých rozhodnutiach myslia vždy na budúce generácie.

Kto je Anna Verešová? Ako vnímate samu seba? Akú máte spätnú väzbu na seba od druhých ľudí?

Som mamou, už dospelých, piatich detí. Som starou mamou piatim vnúčatám a šiestemu „na ceste“. Som jednou zo zakladateliek neziskovej organizácie Áno pre život, ktorá prevádzkuje zariadenie núdzového bývania pre osamelé tehotné ženy v núdzi a matky s deťmi – obete domáceho násilia. Seba samú vnímam ako ženu, ktorá zápasí za spravodlivosť vo verejnom živote. Robím to kvôli deťom a vnukom. Keď sa ma totiž raz opýtajú, prečo sme im nechali krajinu v takom zúboženom stave, chcem im povedať, že som vždy zápasila za ich budúcnosť, že som robila, čo som mohla a vedela. Ako ma vnímajú druhí? No, to je zložitejšie. Pre moju angažovanosť v prospech ľudí v núdzi som uznávaná ako filantrop, človek s veľkým srdcom. Pre moju angažovanosť v téme ochrany života od počatia po prirodzenú smrť som niektorými ľuďmi uznávaná, inými posudzovaná aj ako zaostalá, nepokroková, jednoducho stredovek . No a to isté pre moju zaangažovanosť v referende pre ochranu rodiny – od jedných zažívame uznanie, od druhých počúvam, že som extrémistka. Zaujímavé , nie? Vidíte, sto ľudí, sto chutí. Uvedomujúc si, ako povrchne ma vidia niektorí ľudia, je to pre mňa memento, aby som ja sama dopredu neposudzovala ľudí.

Veľmi sa mi páči Vaša láskavosť a obetavosť voči ľuďom a najmä voči znevýhodneným ľuďom. Poslanie Vášho občianskeho združenia vašej neziskovej organizácie Áno pre život je mimoriadne náročné, ale aj nádherné a vznešené. Spolu sme budovali celoslovenský systém pomoci deťom a ich matkám www.zachranmezivoty.sk . Obstáli ste pri referende, ako hovorca Aliancie za rodinu. Ako by ste chceli využiť svoje dary v politike?

Osemnásť rokov sa pohybujem v občianskom sektore, poznám skvelých ľudí, ktorí sú profesionáli vo svojej službe pre ľudí znevýhodnených, či ohrozených sociálnym vylúčením. Od týchto ľudí je potrebné čerpať informácie pri tvorbe zákonov, či legislatívnych zmien. Ako poslankyňa NR SR by som sa chcela venovať rodinnej a sociálnej politike, politike zamestnanosti zraniteľných skupín obyvateľstva; chcem presadzovať rovnosť odmeňovania mužov a žien, zrovnoprávnenie financovania služieb vo verejnom záujme a zmeniť legislatívu tak, aby sme žili v spoločnosti, ktorá dáva väčší priestor a právomoci občanom zapájať sa do vecí verejných. Súčasný stav participácie verejnosti na tvorbe verejných politík totiž pokladám za neuspokojivý.

Čomu by ste sa chceli ako poslankyňa NR SR venovať? Čo by ste chceli priniesť do politiky?

Svoje schopnosti a skúsenosti by som chcela využiť vo Výbore pre sociálne veci alebo vo Výbore pre zdravotníctvo. Pri presadzovaní legislatívnych zmien postrádam uplatňovanie princípu spravodlivosti, taktiež solidarity, subsidiarty a spoločného dobra. Jedným z dôvodov, prečo sa občania nezapájajú do správy vecí verejných je súčasné legislatívne prostredie, ktoré neumožňuje aktívnym občanom byť pri tvorbe stratégií, legislatívy a rozhodnutí, ktoré priamo ovplyvňujú ich život. Dodržiavanie elementárnej spravodlivosti a podporovanie aktívnych občanov – k tomu by som chcela v politike prispieť.

Jeden motivovaný človek dokáže viac ako tisíce nemotivovaných. Avšak ani jeden motivovaný človek nedokáže zmeniť atmosféru v celej krajine. Slovensko potrebuje na zmenu atmosféry v spoločnosti veľa odvážnych ľudí, ktorí sú motivovaní láskou. Čo myslíte, že potrebuje Slovensko? A ako by ste túto „potrebu“ chceli naplniť?

Naša krajina potrebuje vo vláde, ale v podstate aj na všetkých úrovniach štátnej i verejnej správy, charakterných ľudí bez korupčného pozadia. S rovnakým nasadením, s akým sa venujem výkonu svojho povolania, sa chcem venovať aj výkonu v parlamente, ak dostanem hlasy od voličov. Mám aj negatívne skúsenosti, tiež som niekedy frustrovaná, napriek tomu však stále verím, že môžeme byť krajinou, v ktorej sa začnú uplatňovať princípy spravodlivosti a spoločného dobra.

Ako by ste riešili štrajk zdravotných sestier a učiteľov?

Situáciu v zdravotníctve poznám nielen ako pacientka, ale aj ako príbuzná a známa mnohých zdravotníkov - lekárov i sestier. Zdravotníctvo už dávno nie je službou vo verejnom záujme, službou pre ľudí, ide iba o biznis. Mnohí lekári a sestry sa snažia o kvalitu služieb iba silou svojej vôle a vlastného presvedčenia, že ide o ich poslanie, nie povolanie. Nie z médií, iba z rozprávania so zdravotnými sestrami viem, že k štrajku pristúpili vtedy, keď im niektorým v rámci šetrenia financií bolo siahnuté na príplatky za nočné služby, či sviatky. Zákonník práce v zdravotníctve asi neplatí. Vedeli by o tom rozprávať príbuzní týchto sestier, ktorí sa celý život prispôsobujú ich pracovným smenám v nemocnici. Stav v našom zdravotníctve je katastrofálny a teda povedať zdravotným sestrám, že ich nepotrebujeme, je ohrozením krajiny, nás občanov. To isté vnímam aj pri učiteľoch. Ak vláda odmietne rokovať a všetku energiu venuje iba znevažovaniu týchto ľudí, považujem to za nehoráznosť. Keď už dôjde ku štrajku je potrebné rokovať, rokovať a rokovať. Vláda je povinná situáciu a ľudí uspokojiť a vyriešiť.

S Jurajom Karpišom som robil rozhovor o dlhovej kríze a jej možných dôsledkoch pre svet a Slovensko. Vidíte riziká neustáleho a neudržateľného zadlžovania krajín, alebo si myslíš, že centrálne banky USA, ECB tlačením peňazí a zápornými úrokovými sadzbami udržia finančný systém v bezpečí?

Dlhová kríza v eurozóne a v ďalších krajinách je pokračovaním hospodárskej krízy. Nie som na túto tému expert, dovolím si však tvrdiť, že jej príčinou je nedodržiavanie etiky a morálky. Som si vedomá, že za pozadím krízy stojí veľa faktorov a príčin, no nemenej dôležitou príčinou je nedodržiavanie pravidiel, sľubov. Chýba zodpovednosť voči sebe i voči druhým. Chýba nám striedmosť, šetrnosť a pokora. Vidím to na rodinách, s ktorými pracujem. Existuje totiž silné prepojenie (malej) rodiny a (veľkej) spoločnosti. Sú to skutočne spojené nádoby. Generácie pred nami si toto vzájomné zrkadlenie spoločnosti a rodiny uvedomovali keď hovorili „aká rodina, taká krajina“. Platilo to, a stále platí aj naopak – aká krajina, taká rodina. Neudržíme naše krajiny, spoločnosti v bezpečí, ak nezačne platiť základná etika a morálka vo všetkých oblastiach.

Čo si myslíte o utečeneckej kríze v Európe? Ako by v tejto kríze mohlo pomôcť Slovensko?

Naša nezisková organizácia sa zapojila do projektu „Kto pomôže“. Ide o projekt pre získanie dobrovoľníkov, ktorí chcú pomôcť rodinám zo Sýrie a Iraku, ak by dostali azyl na Slovensku. Hovorím samozrejme o utečencoch, nie o ekonomických migrantoch. Jednoducho, vidíme ľudí ohrozených na živote, ktorých treba pomôcť. Som si samozrejme vedomá, že azyl nie je charita, preto aj od predstaviteľov štátu očakávam dodržiavanie pravidiel azylovej procedúry, integrácie utečencov i ochranu hraníc. Pápež František vyzval farnosti, aby prijali do svojej komunity aspoň jednu rodinu. Na margo jeho slov by sme teda v našej krajine mohli prijať do 10 tisíc utečencov. Keď trochu zjednoduším, tak ohľadom utečencov vnímam na Slovensku dva postoje – dve skupiny. Jedna skupina má totálny odpor voči utečencom, druhá je zase úplne ústretová, zatracujúca výber utečencov napríklad podľa konfesie. Ja osobne sa prihováram, aby sme pomohli prenasledovaným kresťanom. A nielen preto, že sú nám bližší kvôli svojmu vierovyznaniu, ale hlavne preto, že kresťania, na rozdiel od moslimov, nemajú inú možnosť, iba odísť z krajiny. Kresťanov je potrebné uprednostniť, pretože sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete.

Angela Merkelová sa v roku 2011 pre svetové médiá vyjadrila, že multikulturalizmus definitívne zlyhal. V roku 2015 sa Angela Merkelová stala opäť najsilnejším presadzovateľom multikulturalizmu, keď umožnila vstup vyše milióna ľudom prevažne moslimského vyrovyznania do jej krajiny a do krajín EÚ. Zvládla by podla Vás kultúrne a spoločensky postkresťanská Európa príchod miliónov ľudí vyznávajúcich Islam?

Krajiny západnej Európy, na rozdiel od nás, majú skúsenosti s migrantmi vyznávajúcimi islam. Majú skúsenosti aj s terorizmom vlastných občanov; vedia, že segregácia väčšej časti spoločnosti sa v určitom čase vypomstí. Podcenili multikulturalizmus a integrovanie týchto ľudí do spoločnosti. Preto je potrebné, aby zodpovední a kompetentní, okrem dodržiavania pravidiel azylovej procedúry a ochrany hraníc, spolupracovali s aktívnymi občanmi – rodinami, jednotlivcami, organizáciami, cirkvami, firmami, ktorí dokážu utečencom v regiónoch poskytnúť odbornú pomoc, prácu, asistenciu, vzdelávanie ... Takto k tomu pristupujú aktivisti v projekte Kto pomôže? , ktorý som už spomenula.

Ste veriacim človekom, je možné prepojiť vieru v Boha, vzťah k spoločnosti a k politike? Ako?

Mám dlhodobú skúsenosť, že ako občianski aktivisti s konzervatívnymi postojmi sme onálepkovaní a neustále vytláčaní z verejného priestoru. Napriek týmto skúsenostiam si však myslím, že to je nielen možné, ale aj nutné. Návod ako sa to dá? Jednoducho, treba byť autentický. Žiť v pravde. Hovoriť pravdu. Snažiť sa o dialóg.

Prečo by Vás ľudia mali voliť?

Čítala som blog jedného môjho priateľa o tom, aký by mal byť dobrý poslanec. Tak podľa neho je to človek, ktorý je v niečom je odborník, ktorý premýšľa o komunite, ktorú chce zastupovať a ktorý sa vo verejnom priestore už angažoval a osvedčil. Poznávacím znakom budúceho dobrého poslanca je aj to, že komunita pozná jeho postoje a jeho názory na fungovanie spoločnosti. To všetko spĺňam , preto kandidujem v tomto roku vo voľbách do NR SR.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium