Môj príbeh

Rakúske médiá nedávno zaplnili správy o masovom odlive veriacich z Cirkvi. Uplynulý rok v tejto tradične katolíckej krajine z Cirkvi vystúpilo viac než 87 000 veriacich, čo je skoro dvojnásobok predošlého roka.

Hlavnou príčinou sú vraj aféry kňazov, ktoré sa prevalili práve v posledných mesiacoch. Zvrhlé skutky služobníkov Božích a ich zastieranie nadriadenými prinieslo pobúrenie veriacich aj neveriacich. V krajinách, kde sa platí cirkevná daň, sú reakcie na aféry obzvlášť viditeľné a citeľné pre Cirkev, keďže odlev veriacich znamená aj menej peňazí na platy duchovných a podobne. Verím, že mnohí opustili svoje duchovné zázemie preto, že ich pohoršenie bolo väčšie ako pozitívne skúsenosti zažité v Cirkvi. A to je smutné. Na druhej strane - škandály určite viacerým poslúžili aj ako vhodná zámienka pre neplatenie dane. No a kto túto daň v Rakúsku odmieta platiť, automaticky vystupuje (či je „vystúpený“) z cirkevného spoločenstva. Aj ja som sa po prevalení afér pohoršila, nahnevala, rozosmutnila. A keďže momentálne žijem v krajine pod Alpami, zamyslela som sa aj nad tým, kamže to smerujú moje cirkevné dane. Na odškodnennie obetí zneužívania? Na súdne procesy s nimi? Nebolo mi z toho veselo. Nech je to akokoľvek, nakoniec som si povedala – dám cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie a nech on súdi, na čo sa jeho peniaze používajú.

To, že svinstvá vypudili ľudí z Cirkvi, je normálne. Ja si dokonca myslím, že „dobre nám tak“. Nech je to výzva pre nás všetkých, aby sme sa vrátili k podstate kresťanstva. Ten, kto nežije, ako hlása, na to jedného dňa musí doplatiť. Veď aj Biblia hovorí, že čo nie je pevné, vykýve vietor. Potrebujeme si uvedomiť, že veriacich v kostolných laviciach už automaticky neudržia krsty, cirkevné sobáše a nedeľná povinnosť svätej omše - ale jedine autenticky žitá viera. Ako povedal rakúsky kardinál Schönborn, Cirkev by sa mala viac zamerať na Božie veci, na šírenie evanjelia – a to, či je dôveryhodná, musí rozhodnúť kazdý človek sám za seba. Motív príslušnosti k Cirkvi sa v súčasnosti mení z tradície na osobné rozhodnutie – a je len dobré, že sa tak deje. Toľko kardinál.

Ja som sa sama za seba rozhodla v Cirkvi zostať Jednak sa mi v nej už pekných pár rokov dostáva veľa dobrého, jednak poznám príliš veľa úprimných, svätých kňazov na to, aby som všetkých hodila do jedného vreca. Navyše Cirkev - to sú pre mňa predovšetkým laici opravdivo žijúci svoju vieru, kresťania nezištne slúžiaci iným, spoločenstvá hľadajúce Boha. No a z tejto Cirkvi sa určite nechcem vyčleniť.