Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Ľubica Vopičková
Objaviť svoju hodnotu

Rýchlo oprať dve várky, nakŕrmiť dieťa, dokončiť projekt a poslať ho šéfke, uvariť mužovi večeru… Potom je tu ešte päť nezodpovedaných mailov, sklamaná kamoška, s ktorou sa mi nedarí stretnúť, a neporiadok na balkóne od minulej jesene. To je hrozné, som neschopná, keď to nestíham...

Myslím, že my ženy sme na seba príliš prísne. Nikto od nás neočakáva tak veľa ako my samé od seba. Možno sme tak uspôsobené od prírody. A možno bude problém tak trochu aj v tom, že pričasto pochybujeme o svojej hodnote. Nie sme si isté tým, či nás druhí budú mať radi, keď nebudeme spĺňať ich (či skôr naše?) očakávania. A preto sa snažíme byť supervýkonnými matkami, vzornými pracovníčkami, spoľahlivými kamarátkami, obetavými členkami cirkevnej obce. Až zistíme, že nám neostáva ani chvíľka na seba, na oddych, na nabratie síl. Nejedna sa zrúti, niektoré sa uzavrú do seba, iné zasa všetkým praštia. Alebo jednoducho idú životom so zaťatými zubami a s večnou nespokojnosťou v srdci.

V jednej knihe som čítala jednoduché a trefné prirovnanie: Žena je ako kvet, pričom koreňmi je jej identita, hodnota; stonkou sú jej životné role (matka, pracovníčka, manželka...) a kvetmi jej skutky, „výkony“.

V kútiku duše chceme byť uznávané, výnimočné, očarujúce, chválené, a tak trávime priveľa času a energie úsilím o čo najviac „kvetov“. Pritom často zabúdame na korene a na výživu pre ne. Ak má ale rastlinka prežiť, musí mať v prvom rade pevné a zdravé korene. Žena potrebuje vedieť, kým je, akú má hodnotu. Z takéhoto zdravého koreňa potom vyrastá pevná rastlina a žena sa prirodzene a s ľahkosťou dokáže vyrovnať so svojii rolami a vzťahmi dcéry, manželky, matky, učiteľky... A z rovnováhy ju nevyradí ani to, keď je tri roky zavretá s dieťaťom na materskej a neprodukuje „nič“ okrem viac či menej spokojného dieťaťa. Nezloží ju ufrfľaný manžel a nevyprovokuje nepríjemná kolegyňa; svoje úlohy si plní s pokojom, lebo sebe ani druhým nepotrebuje nič dokazovať.

V Biblii je na viacerých miestach spomenuté podobné prirovnanie – človek je ako strom. V prvom žalme sa píše, že ak je zasadený pri vode (rozumej pri Bohu a jeho zákone), z ktorej čerpá, jeho lístie nevädne, prináša v pravý čas ovocie a darí sa mu. Začína sa to ale pri koreňoch, nie pri ovocí.

Naše vedomie hodnoty je často pokrivené alebo vychýlené. Z takéhoto koreňa môžeme svetu ponúknuť akurát tak pokrivené rastlinky, kvety bez vône a trpké ovocie. Potrebujeme sa vrátiť k tomu neviditeľnému korienku, zakopanému kdesi hlboko, a napraviť jeden z najdôležitejších postojov – k sebe samej. Keďže my, ženy, sme od prírody zamerané vzťahovo, svoju hodnotu objavíme práve vo vzťahu. S kým? Milióny kresťanov na celom svete sú presvedčené, že je to vzťah s Bohom. Je to partnerstvo, ktoré neničí, nezneužíva, ale ponúka návrat k „normalite“; k zdravému sebahodnoteniu založenému na pravde a na prijatí. Biblia hovorí o postoji Boha k nám ako o otcovi milujúcom dieťa, aj keď ono je často nehodné a nevďačné. Na iných miestach Boží postoj prirovnáva k láskavej matke, k ženíchovi tešiacemu sa z nevesty, či k manželovi milujúcemu svoju nedokonalú, nevernú manželku. Objaviť túto pravdu – túto podstatu nášho bytia, dôvod, pre ktorý tu sme, je podľa mňa jedna z hlavných úloh každého človeka. Keď viem, aký postoj má ku mne ten, ktorý ma stvoril, oveľa lepšie pochopím seba a lepšie sa chopím svojho života.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium