Youtube (odporúčané videá)


 

Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Michaela Vyhnalová
Sme vzdelaní, ale zlí

small_miska.jpg

Žena milujúca ľudí, život a Boha.

Pri zahľadení sa na výrok „Sme vzdelaní, ale zlí“ od humanistického psychológa Carla Rogersa možno hneď postrehnúť nejednoznačnosť a nekompletnosť samého výroku. Obe časti pôsobia neúplne, vytrhnuto z celého rámca kontextu. Danú tézu možno označiť za sugestívnu. Chce nám niečo nahovoriť, určitú platnosť, ktorá však v logickom úsudku môže a nemusí byť pravdivá. Do prvej časti by sa dalo dosadiť „sme vychovaní, ale zlí“, „sme veriaci, ale zlí“, alebo „sme životne skúsení, ale zlí.“ Rovnako tak, do druhej časti výroku by bolo možné napísať „sme vzdelaní, ale slabí“, „sme vzdelaní, ale prázdni“, ako aj „sme vzdelaní, ale leniví.“

Keď som sa opýtala známeho, čo si o výroku myslí, odpovedal: „ja som vzdelaný a dobrý.“ Áno, myslím, že rovnakým spôsobom by reagovalo mnoho z nás. Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom. Pri stvorení sveta Boh rozhodol, že Adam a Eva budú nažívať v Edene. A Pán, Boh im dáva prikázanie, aby jedli zo všetkých stromov okrem stromu dobra a zla. Ak by sa tak stalo, prišiel by trest v podobe smrti. Boh vystavil prvých ľudí skúške, v ktorej si žiada poslušnosť, vernosť a dôveru v Božie prikázanie. Ak by bolo Božie slovo neuposlúchnuté, nastáva potrestanie. Samotný zákaz mal výchovný charakter smerujúci k tomu, aby človek poznal a v pokore uznal, že hoci je vlastníkom všetkého stvoreného, nie je však výlučným pánom. Jedine Boh je Pánom nad všetkým a ako najvyššia múdrosť vie najlepšie rozlíšiť v čom spočíva dobré, v čom zlé. Človek si tak má uvedomiť svoju absolútnu závislosť od Boha, že bez Boha nemožno nič v žití učiniť. Daná vedomosť bola prítomná u prvých ľudí, mali ju zapísanú vo svojom srdci. Preto v prípade Adama a Evy prichádza pokušenie zvonku. Znamenalo to prítomnosť a existenciu „zlého“ v raji. Teda zlo už bolo vo svete prítomné. Pokušiteľom bol „zlý duch“ navádzajúci k neposlušnosti a pýche. Podoba hada znázorňuje symbol bytosti nepriateľskej Bohu a človeku. Pokúša slabšieho, čiže ženu. Postupne navádza na hriech. Na začiatku hriechu je vždy zámer znehodnotiť hodnoty vo svedomí človeka. Eva podlieha a zhreší v túžbe byť samostatná, nezávislá od Boha. Navedie aj Adama, ktorý sa k hriechu pridáva. Adam symbolizujúci hlavu ľudského pokolenia otvára dvere tzv. dedičnému hriechu. V ňom sme zhrešili všetci, keďže všetci pochádzame od neho. Hriech sprítomňuje aj samotný trest, ktorý zasahuje dušu. Dostáva človeka do vzájomného boja tela a duše spolu s pocitom strachu voči Bohu. Krásne si možno uvedomiť, že človek zvádza boje vo svojom vnúti. Z vonkajšieho prostredia prichádza mnoho impulzov, pokušení. Taktiež aj osobnostné charakteristiky a zdedené predispozície určujúcim spôsobom vplývajú na motívy reagovania človeka. Avšak až vo vnútri, to jest v ľudskom srdci a duši skrze rozum, vôľu a silu viery dochádza k spracovaniu a vyhodnoteniu vonkajších podnetov i  vnútorných intencií smerujúcich k záverečnému rozhodnutiu akým spôsobom sa bude daná osoba správať a konať v konkrétnych životných situáciách. V liste apoštola Pavla Rímskym 8, 1 - 6 : „Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi (a nechodia podľa toho, ale podľa ducha). Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti. Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil, aby sa právna požiadavka zákona uplatnila v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha. Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj!“

Poznanie pravdy a rozpoznanie všetkých pozemských dobier je založené na pôsobení Ducha Svätého. Vedie nás ako svoje Božie deti. Krstom svätým sme prijali Božiu milosť. Zaradili sme sa k spoludedičom Ježiša Krista v  našej spoluúčasti na Jeho utrpení, aby sme boli spasení. Náš Pán nás oslobodil od všetkých otrockých pút a dáva nám slobodu. Na základe tejto skutočnosti je nesmierne potrebné usilovať sa o blízky vzťah s celou svätou Trojicou. Modlitbou si budujeme dôvernú, osobnú, čistú vzájomnú jednotu. Zvlášť v prípade, kedy túžime disponovať rozlišovaním toho, čo je dobré a čo je zlé, teda túžime po múdrom a morálnom žití. Na tento účel slúžia dary Ducha Svätého, aby sme mohli budovať kráľovstvo nebeské a niesť zvesť evanjelia vo svojom okolí. Dary Ducha Svätého udeľuje nezaslúžene a nezištne nebeský Otec každému osobitne podľa uváženia. Všetky duchovné dary slúžia človeku k jeho ochote načúvať a riadiť sa vnútorným hlasom Ducha Svätého. Prvý list apoštola Pavla Korintským 12, 1 – 11: „Ani o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli. Viete, že keď ste boli pohania, k nemým modlám ste chodievali, ako ste sa dali viesť. Preto dávam vám na vedomie, že nikto, hovoriaci v Duchu Božom, nepovie: Prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom. Lebo rozdelené sú dary milosti, ale ten istý je Duch; a podelené sú prisluhovania, ale ten istý je Pán; a podelená je pôsobnosť, ale ten istý je Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. A každému je daný prejav Ducha na (všeobecný úžitok; lebo jednému sa dostáva od Ducha reč múdrosti, inému slovo známosti od toho istého Ducha, inému viera v tom istom Duchu, inému zas dar uzdravovať v jednom a tom istom Duchu, inému opäť schopnosti činiť divy, a zas inému prorokovať, opäť inému rozlišovať duchov, inému druhy jazykov a inému vykladať jazyky. Ale všetko toto pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému osve, ako chce.“

Vzhľadom na potrebu nášho kontextu plynúceho zo základnej myšlienky, ktorou je citát Carla Rogersa sa bližšie zastavíme pri dare múdrosti. Pápež František hovorí o dare múdrosti takto: jedná sa o „milosť vidieť každú vec Božími očami.“ Spočíva práve vo vnímaní každodenných situácií, okolností Božím pohľadom. V každom z nás je kúsok živého Boha. Neznamená si svet prispôsobovať vždy inak, ako sa nám práve hodí, alebo je to pre nás výhodné. Preto môžeme konštatovať fakt, že vzdelanie, nadobudnuté vedomosti, či inteligencia sa nedajú stotožňovať s múdrosťou. Jedná sa o vyššiu múdrosť danú zhora, teda predstavuje dar. Neznamená výsledok štúdia. Koľkých poznáme ľudí aj vo svojom okolí nasýtených kvantom poznatkov, údajov, informácií, ale nevedia to nijak prakticky zužitkovať, pretaviť do niečoho prospešného. Prosto nemajú schopnosť ani silu žiť múdro. Jedine Duch Svätý nás uschopňuje byť plnými múdrosti – čo sa konkrétne prejavuje rozpoznávaním čo je od Boha, čiže dobré a čo nie je od Boha, čiže zlé. Avšak samotný prejav nepostačuje dokiaľ by sa nepremenil na duchovné ovocie. Ovocie Ducha Svätého svedčí o pravom kresťanovi nasledujúcom Božie prikázania. Duchovných darov je viac a rôznorodo milosťou udeľované, avšak ovocie Ducha spája všetkých. Evanjelium podľa Lukáša 6, 43 – 45: „Lebo niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie. Každý strom zaiste poznať po ovocí: lebo nezbierajú z tŕnia figy, ani z hložia neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“

Na záver si pripomeňme konanie Šalamúna po ujatí sa vlády. V noci vo sne sa mu Boh ukazuje a pýta sa, čo mu má dať. Šalamún vyznáva svoju mladosť a neskúsenosť. Pripodobňuje sa sluhovi Boha a žiada si poslušné srdce, aby vedel spravovať jemu Bohom zverený ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého. Pánovi sa veľmi zapáčilo, čo počul. Šalamúnova múdra žiadosť vzbudila u Pána radosť, ktorý štedro udeľuje aj ďalšie milosti. Bolo mu hojne pridané. Boh mu riekol – Prvá kniha kráľov 3, 11 – 14: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. Dám ti aj to, čo si nežiadal - bohatstvo i slávu - takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni.“

Prosíme Ťa nebeský Otče posilňuj našu bázeň a upevňuj našu vieru, aby sme ako Tvoji učeníci vždy načúvali hlasu Ducha Svätého, riadili sa Desatorom a spolupodieľali sa na budovaní cirkvi.  Amen.

    


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium