Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Mons. Viliam Hoťka
V Kristovi Ježišovi

small_small_img_monshotka.jpg

Rímskokatolícky kňaz, bol špirituálom a rektorom seminára v Bratislave. Zomrel v roku 1995.

Viacerí jeho najbližší umierajú na tuberkulózu. Ani jeho neobišla. Ale s jeho životom mal Boh iný plán. Je to hlboké tajomstvo jeho veľkej lásky. Zjavuje sa na ňom Božia moc a kde je táto moc, tam smrť nemôže, nesmie.

Zelené jedle pred jeho rodným domom v deň jeho pohrebu uprostred zimy prehovorili o pokračovaní jeho života v Cirkvi, Áno, aj uprostred chladu a pyšného rozumu tohto sveta Boh necháva rásť to svieže a zelené. To, čo je znamením nádeje a sviežosti života.

V Kristovi Ježišovi... Nie popri ňom, ale v ňom. Sme Božími deťmi. Božími synmi a dcérami v Ježišovi.

Velikán Cirkvi svätý Pavol opakuje až stošestesiatštyrikrát tento výraz vo svojich listoch. A koľkokrát to zopakoval vo svojich zápiskoch a rozhovoroch tento kňaz s rozumom, ale i srdcom na pravom mieste? Nedá sa to spočítať, pretože to opakuje denne a nie jedenkrát. On je priamo presiaknutý touto myšlienkou. A nielen myšlienkou, ale živým Pánom Ježišom.

„V ňom žijeme hýbeme sa a sme.“ (Sk, 17,28) Táto mystika sv. Pavla sa z neho prelieva do mnohých duší ako oživujúci prúd. V čase, keď Božie pravdy nenechávame spadnúť z hlavy aj do srdca, keď veľkí mystici sú síce ozdobami Cirkvi, ale my až priveľmi chceme byť „normálnymi“, v tomto prostom kňazskom srdci môže Ježiš odhaľovať svoje hlboké tajomstvá.

V tomto srdci sa odohrávajú mnohé zápasy Cirkvi i jednotlivých duší. Pán Ježiš tu môže znova a znova zakúšať nepochopenie a smrť. Ale aj radosť a nové vzkriesenie. Pretože to nie je len náš život v Kristovi, ale aj Kristov život v nás.

Keď sa ľudské srdce zlieva so srdcom Kristovým, zlievajú sa spolu aj dva životy. Život Krista, vteleného Boha, a život človeka ohraničenej bytosti. „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal2,20) V ňom však človek stráca svoje hranice a získava punc večnosti. V ňom sa človek nerozplýva v nekonečne ako v transcendentálnej meditácii, ale naopak, nachádza svoju identitu, svoju originalitu. Je osobnosťou. Už nepotrebuje falošnú mystiku, ktorá zaplavuje svet. Stačí mu iba on – milovaný Ježiš, lebo v ňom môže byť naplno človekom originálnym, nádherným unikátom, ktorý sa neopakuje vo vesmíre. Človekom, ktorý láskou zrastá so svojím bohom a ktorého bytie presahuje čas a priestor a siaha do večnosti.

Bolesťou nášho národa je to, že nevie nájsť vlastné korene, vlastnú identitu.

Donedávna boli naším vzorom bratia z Východu, a teraz zasa dovážame „kultúru“ až zo zámoria. Netreba sa zmieňovať o tom, koľko to stojí, a dôsledky sú už teraz alarmujúce. Kto však žije so svojím Bohom v Kristovi Ježišovi, ten je oživovaný tým istým Duchom, ktorý spája Otca so Synom. A dielom Ducha Svätého sú originály, osobnosti, ktoré vedia nájsť svoje korene náboženské i národné. Osobnosti, ktoré sa rozvíjajú nie tlakom zvonku, ale vnútornou silou Ducha Svätého, a prinášajú do života ovocie. Po nich nezostáva prázdne miesto v živote, ale majú ako Eliáš, svojich Elizejov..

Mnohí veľkí ľudia začali hovoriť až po smrti. Oni síce hovorili, ale neboli pochopení vo svojej dobe. Ani sám možno netušil dosah toho, čo v posledný deň napísal do svojho zápisníka: „Pán príde, meškať nebude, vynesie na svetlo, čo bolo skryté vo tme...“Áno, Pán vynáša na svetlo to, čo bolo skryté v tomto kňazskom srdci.

 

Prevzaté z knihy Veď som tvoj...

(Spracovala Grácia Florensová


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium