Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Vladimír Jukl

small_Vianoce KPVS 027.jpg

Apoštolský laik, neskôr kňaz väznený za ohlasovanie Evanjelia. Na fotke prvý z ľava.

ÚPN spracoval jeho životný príbeh aj videopríspevkami tu.

Narodil som sa 19. apríla 1925 v Bratislave. Môj otec bol českého pôvodu. Tridsať rokov pôsobil ako profesor na Obchodnej akadémii v Bratislave. Mamička bola v domácnosti. Mal som brata, bol o tri roky starší odo mňa, už zomrel. V Bratislave som prežil väčšinu života ako dieťa, potom ako mládenec. Ako stredoškolák som si obľúbil matematiku, preto po maturite som sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na odbor matematika a fyzika.

V prvom roku môjho vysokoškolského štúdia som sa zoznámil s vynikajúcim kňazom chorvátskeho pôvodu Dr. Tomislavom Kolakovičom. Tento kňaz ma svojou múdrosťou a svojím prehľadom tak fascinoval, že som chcel nechať štúdium matematiky a ísť do seminára. Ale profesor Kolakovič bol veľmi múdry, a tak mi poradil, aby som najskôr skončil jeden študijný smer, teda matematiku a fyziku a keď sa moje kňazské povolanie potvrdí, tak potom je dosť času, aby som absolvoval teológiu. Túto jeho radu som si vzal k srdcu a pokračoval som v štúdiách matematiky a fyziky. Neskôr som sa zapojil do Povstania. Vtedy som bol také ucho, taký poskok,

úradne sa mi hovorilo tajomník profesora Kolakoviča.

 V školskom roku 1943/44 (to som bol v prvom ročníku Prírodovedeckej fakulty) vypuklo na Slovensku Povstanie. Profesor Kolakovič v zmysle svojho zamerania, svojej náboženskej aktivity, ktorá smerovala k snahe pomôcť Katolíckej cirkvi vo vojnou zničenom Sovietskom zväze, sa potreboval dostať do Sovietskeho zväzu a na túto tému hovoriť s kompetentnými činiteľmi. Kvôli tomu odišiel na povstalecké územie, aby tam nadviazal kontakty so sovietskymi politikmi alebo dôstojníkmi, čo sa mu istou mierou podarilo. Aby mohol realizovať svoju cestu do Sovietskeho zväzu, aby nestratil nádej na kontakty s Rusmi, čakal v skupine so štyrmi francúzskymi partizánmi a jedným americkým pilotom na príležitosť dostať sa do kontaktu s nejakým vyššie postaveným diplomatom alebo dôstojníkom. To vyžadovalo spojiť sa s osobami podobného zamerania, preto Kolakovič počas povstania pôsobil medzi Rusmi, poskytoval lekársku pomoc raneným, mal totiž za sebou väčšiu časť štúdia medicíny. Ja som s ním prežil všetky peripetie života. Zimu sme strávili v drsných, veľmi ťažkých klimatických a horských podmienkach vo vybudovanom bunkri na svahu vrchu Vepor, alebo Hrb v Slovenskom Rudohorí. Počas tohto pobytu sa Kolakovičovi podarilo nadviazať styky s vedúcimi sovietskej misie. Po skončení vojny sa po viacerých zastávkach dostal do Košíc a odtiaľ ho skupina sovietskych dôstojníkov vzala na ruský generálny štáb, odkiaľ sa s ním mohli dostať k svojmu veliteľstvu. Ja som tam už nemohol pôsobiť, vojenskí činitelia nepovažovali za potrebné, aby som robil tajomníka alebo predkladateľa.

Po skončení vojny sme spolu s kamarátom a priateľom Silvestrom Krčmérym odišli do Prahy, aby sme sa v zmysle Kolakovičovej orientácie snažili niesť evanjelium, výzvu po pokresťančení Ruska, do viacerých prostredí..

Opäť sa nám podarilo nadviazať spojenie s Kolakovičom, ktorý sa medzičasom vrátil zo Sovietskeho zväzu. Spočiatku zakotvil na východnom Slovensku, neskôr odišiel do Prahy, kde prebiehal medzinárodný kongres kresťanského študentstva PAX ROMA-NA. Kolakovič tam mal príležitosť nadviazať styky s viacerými budúcimi politikmi, aj s cirkevnými hodnostármi Československej republiky. V duchu apoštolátu, v ktorom nás utvrdzoval profesor Kolakovič, sme nielen v Prahe, ale aj v celých Čechách zakladali krúžky, ktoré – hoci malé – účinne pomáhali členom týchto krúžkov prenikať do verejného, aj odborného či vedeckého života.

Čoskoro sa ukázalo, že sovietske a podľa ich pokynov aj československé tajné služby sa usilujú Kolakoviča znemožniť, zatknúť ho, preto sa Kolakovič uchýlil do zahraničia, konkrétne do Belgicka, kde mal známych.

Kolakovič nás pripravoval na prenasledovania cirkvi.  My , členovia spoločenstva, ktoré vytvoril, nehľadiac na riziko vlastného zatknutia, sme pokračovali v drobnej práci  katolíckych vysokoškolských alebo iných krúžkov. To nás stálo roky väzenia.

Ako sa dalo predpokladať, naozaj došlo k tomu, že komunistický režim po roku 1948 začal postupne, ale systematicky prenasledovať nielen vysokú hierarchiu, ale aj aktívnych kňazov, ba dokonca aj veľký počet apoštolsky aktívnych  laikov, medzi ktorých som patril i ja. Poznamenávam, že ešte dlho potom som bol laik. Nebol som kňazom, hoci mnohí si myslia, že som ním už dávno. Dnes je to už naozaj dávno.

Ale budem pokračovať v začatom. Bol som odsúdený v skupine Mádr a spol. Oto Mádr je známy český teológ, ktorý chvalabohu, ešte žije a pracuje. Na veľmi vysokej úrovni vydáva teologické texty. S ním som spolupracoval, keď som študoval v Prahe, a potom, keď nastali ilegálne podmienky, sme v tom pokračovali. Mádr mal možnosť posielať správy o náboženskej situácii v Československu do Vatikánu cez taliansku ambasádu v Prahe. V tejto činnosti, ktorej hlavou bol po odchode Kolakoviča páter Mádr, sme pokračovali až do zatknutia v roku 1951. Potom nasledovala desaťmesačná izolácia a vyšetrovanie, napokon nasledoval proces so skupinou Mádr a spol., kde som bol ako druhý obžalovaný, pretože som vlastne v tom krúžku zastupoval Slovensko, takže eštebáci, teda justičné aj vyšetrovacie orgány mi dali nálepku PRAVÁ RUKA MÁDRA NA SLOVENSKU. Preto som dostal v procese, povedal by som neúmerne vysoký trest – Mádr doživotie a ja hneď za ním ako laik 25 rokov odňatia slobody.  Z toho som odsedel 13 a pol. Potom sa predsa len pomery  postupne zlepšovali, zmierňovali, najmä vzhľadom na to, že západné mocnosti požadovali od Sovietskeho zväzu väčšiu demokraciu a aj náboženskú slobodu, takže pod týmto tlakom sa dostali na slobodu aj mnohí spoluväzni. Mňa, velezradcu, odsúdeného na 25 rokov, nepustili domov vtedy, keď prepustili spoluväzňov, ktorí boli politicky činní, dokonca som bol vyňatý z „dobrodenia“ amnestie pri príležitosti voľby komunistického prezidenta (1960,1962), takže som s trpkosťou prežíval tieto posledné roky väzenia, takmer až na malé výnimky celkom v spoločnosti väzňov kriminálneho zamerania. Bol som ku koncu jeden z mála politických väzňov. Hoci my, z katolíckej akcie, sme sa ani nepovažovali za politicky činných, a zdôrazňovali sme, že sme pracovali v náboženskej oblasti a o politiku sme sa nestarali a nemali sme v tomto smere kontakty, súdruhovia a prokurátori to nebrali do úvahy.

Považovali ma za jedného z najnebezpečnejších katolíkov na Slovensku a odsúdili ma za velezradu a špionáž pre Vatikán (to bol môj druhý paragraf) na vysoký trest odňatia slobody. Proces s nami trval tri dni.

Súdili nás v Brne, aby sa aj brnianska a moravská verejnosť dozvedela, akí sme boli strašní zločinci, nepriatelia všetkého sociálneho atď. Súdruhovia si vytvorili takú teóriu a držali sa jej, že aktívni katolíci, či už biskupi, kňazi, alebo laici, musia byť vylúčení zo života spoločnosti.

Z väzenia som bol prepustený v roku 1965 po odpykaní viac ako polovice trestu. Vtedy bol vynesený zákon, ktorý umožňoval komunistickému režimu, aby si vylepšil „imidž“ v očiach demokratického západu. Tak nás postupne rozličnými formami, nielen amnestiou, ale aj takzvaným podmienečným prepustením na slobodu po odpykaní polovice trestu, postupne posielali domov. Keďže som bol súdený na 25 rokov, tak 13,5 roka, bolo prekročenie tohto limitu. Keď sa ako 40 ročný dostal na slobodu, nemal som kde bývať (núdzovo som býval u brata), nemal som čo robiť, nemohol som dostať slušnú primeranú prácu. I potom som bol stále diskriminovaný, mal som nízky plat, nemal som možnosť nijakého postupu a bol som sledovaný, či už políciou, alebo špicľami na pracovisku. Vtedy som musel riešiť otázku, či si mám založiť rodinu alebo nie.

Usúdil som, že by to bolo neseriózne, vzhľadom na to, že som stále diskriminovaný, zaťahovať do toho aj nejakú nevinnú ženu, aby na seba vztiahla tiež perzekúciu. To som nechcel. Tak som sa dopracoval k presvedčeniu rozhodnúť sa pre moje pôvodné povolanie, ktoré mi odporučil Kolakovič. Rozhodol som sa pre zachovanie celibátu a spolu so Silvom Krčmérym a ďalšími sme vytvárali krúžky. Na základe svojich skúseností pred väzením, počas väzenia aj po väzení sme získali určitú rutinu a určitú nebojácnosť voči predstaviteľom komunistického režimu. Predsa len tí komunistickí vyšetrovatelia, sudcovia atď. chápali, že nám dali nespravodlivo vysoké tresty a už nás nemienili, azda ani nechceli znovu trestať, súdiť druhí raz, takže potom sme si mohli všeličo dovoliť a oni nám to tolerovali. Takto sme všeličo podnikali  a postupne sme nadväzovali kontakty s ďalšími ľuďmi, ktorí sa nebáli, ktorí pracovali v náboženskom zmysle. Najmä medzi mládežou sme vytvárali študentské krúžky atď. V určitom období sme začali venovať rozmnožovaniu literatúry. Práca katolíckych krúžkov bez literatúry je veľmi prácna, náročná na čas a peniaze. Takže sme hľadali možnosti ako účinnejšie pracovať s určitou metodikou. Tú sme našli aj vďaka pomoci zo západu, kde bol a pracoval páter Hlinka, ktorý nám potom pomohol či už financiami alebo posielaním náboženskej literatúry. Túto zložku činnosti „podzemnej cirkvi“ sme rozvíjali, možno povedať, až do oslobodenia v roku 1989, kedy som bol už 18 rokov kňazom. Za kňaza som bol vysvätený v roku 1971, ale až do roku 1990 som bol tajný kňaz. S MUDr. Silvestrom Krčmérym sme zostali navzájom najbližšími priateľmi. Mali sme spoločné mnoho z osudu väzňov alebo laických apoštolov alebo osôb zasvätených Bohu. Ja som sa stal kňazom vďaka biskupovi Korcovi, ktorý ma po príprave po niekoľkých skúškach z teologických disciplín vysvätil za kňaza, ale s prísnym zákazom dať to niekde na známosť. Takže som dlhé roky pôsobil aj za totality ako tajný kňaz. S Krčmérym sme mnohé veci spracovali spolu.

Nakoniec sme dospeli k názoru, že treba dať dokopy aspoň malú skupinu ľudí, ktorí by boli totálne zaangažovaní  s veľkou túžbou budovať Božie kráľovstvo,

teda žiť ozaj pre cirkev a jej rozvoj a venovať sa apoštolátu nielen medzi laikmi, či už neveriacimi (vyžadovali istú metodiku), alebo aj veriacimi, ale povrchnými, vlažnými katolíkmi. Takže sme sa snažili pracovať medzi týmito a pritom vytvoriť zdravé jadro. Vytvorili sme teda postupne spoločenstvo, ktoré sme nazvali komunita aktuálnych služieb, kde sme premýšľali, čo je najaktuálnejšie, najpotrebnejšie v tých ťažkých podmienkach, v čom máme pokračovať. Dospeli sme k názoru, že pokračovať treba v tom, čo nám samo nebo ukázalo ako potrebné, a to zjavenie Panny Márie vo Fatime, kde trom malým deťom Panna Mária zverila niekoľko posolstiev.

Medzi nimi tiež posolstvo o obrátení Ruska, za podmienky, že sa nájdu osoby, ktoré sa celkom zasvätia nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, že tieto bude Panna Mária svojim orodovaním podporovať a že budú môcť aj pracovať na obrátení Ruska a konverzii k náboženskému životu.

Môžeme povedať, že sa to splnilo. Možno ešte nie tak dokonale, ešte musíme v tom pokračovať, ale to je dôvod, prečo sme vytvorili nové spoločenstvo. Nepridali sme sa tam alebo onam, ale tam, kde sme videli, že sú tiež horliví ľudia. Niekoľkí mladí z nášho spoločenstva ozaj v Sovietskom zväze za totality pôsobili a dodnes tam verejne pôsobia dvaja kňazi z nášho spoločenstva Fatima.

 

Príbeh je prebratý z časopisu Naše svedectvo 3/2005 so súhlasom Petra Sandtnera


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Raniero Cantalamessa
    Účinnosť krstu v Duchu Svätom v reaktivácii krstu spočíva v tomto: človek konečne prispieva vlastným podielom -- menovite, robí rozhodnutie viery, pripravený pokáním, ktoré umožňuje slobodné Božie konanie a prúdenie všetkej Jeho sily. Je to ako keď zapojíte zástrčku a zapne sa svetlo. Boží dar je konečne „nespútaný“ a Duchu je umožnené rozlievať sa ako vôňa v kresťanskom živote.
    2017-08-24
  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.