Dobré správy

  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Augustín Ugróczy
Pajta

small_20160604_131214bbb.jpg

Ing. arch. Augustín Ugróczy majú spolu s manželkou 4 deti. Vedie stretnutia mužov s názvom Pajta.

Venuje sa projekcii stavieb, kde popri štandardných materiáloch sa snaží presadzovať tie ekologické. Z nich je to predovšetkým drevo,slama, hlina a ovčia vlna. Jeho víziou je ponúkať ľuďom stavby, ktoré budú napĺňať ich skutočné túžby a potreby. Spolu s kamarátom založil atelierarcha.sk

 

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Toto všetko sme my. Toto všetko som ja. Už je to 15 rokov od tej temnej noci, kedy som prechádzkou po tmavom parku, chcel zahnať depresiu, úzkosť.

Mal som strach, že umriem - len tak, spontánne. Že znovu príde jeden z tých blackoutov a ja sa už nepreberiem. Na svoje vyziabnuté telo od anorexie (alebo ako by sa to mohlo volať, keď to má chlap?) som natiahol svoje otrhané oblečenie a čierny plášť. Ako som sa prechádzal a zúril vo mne armagedon, sadol som si na lavičku skadiaľ je výhľad na moje rodné sídlisko v Prievidzi. Díval som sa na rozsvietené paneláky a videl som seba ako dieťa. 6 ročný Gustík, čo pozná všetkých dinosaurov a netúži po ničom inom, než stať sa paleontológom. Vidím svoje očakávania a potom tie rany.

Zrazu mám 12 a na chrbte nálepky: "darebák, leňoch, grázel, vagabund..." Počúval som: " máš na viac, ale si lenivý, naháňaš sa len za vetrom, snílek..."

V škole sa ukázalo že som priemerný. A viete čo robia priemerní?

Priemerní sa flákajú, sprejujú po stenách a naháňajú dievčatá. Prijal som, že sa nedokážem učiť a na dinosaurov môžem zabudnúť. Tak som sa dal na iné cestičky - pouličné. Z toho vzniklo napätie. Strašné bolestivé napätie. Beznádej ako vyšitá. Túžil som byť hodnotný, ale hodnoty som rúcal.

Dal som sa na okultizmus, počúval satinistickú hudbu... Pritom som to nechcel. Ach. Toto je údel mnohých chlapcov a takíto sú aj moji chlapci z pajty. Sú to malí chalani, čo im život zobral ich skutočné sny a oni si vymysleli nové, nedokonalé, pyšné a potom prestali vládať.

Až kým do našeho života neprišiel On.

Ach, ešte teraz sa mi valia slzy do očí, keď mám povedať jeho meno. Ježiš. Môj Ježiš. Náš Ježiš. Sedel som teda na tej lavičke a pozeral na tie rozsvietené paneláky a v tom vo mne zaznela pieseň. Jedna z tých "neskutočne trapných" skladieb ktoré si púšťala moja mamina. A v piesni: "Ježiš ťa miluje, trala la la la..." "Do ri.. čo to je?" Je to brutal, ale odrazu sa vo mne všetko zmenilo. Ani som nezaplakal, ani nepadol na kolená, len som vedel, že je koniec, že starý človek umrel.

Vstal som a žil. Každý deň v kostole a biblia a On. Všetky depresie a blackouty prešli a ja žijem. Dnes mám ženu, a štyri deti a viete čo? Viete ako som spomínal, že som naháňal vietor? Je to šupa, ale ja som ho všetok pochytal. Vyštudoval som univerzitu (vedeli ste, že na výške sa už nepíšu diktáty? Vydržte), síce nie paleontológiu, ale architektúru a s kamarátom máme ateliér Archa a prekopávame minulosť a hladáme pradávne postupy, inovujeme ich a navrhujeme domy z dreva slamy a hliny.

A stretávame sa na stretkách pajta. A tam sú tí moji chlapci, ako som ich spomínal a aj do ich životov prišiel On. Tiež "sedeli na svojich lavičkách" a Ježiš ich navštívil a oni sa znovuzrodili. Takže sa stretávame a vytvárame priestor, kde nie sú očakávania, kde ťa nikto nechce napraviť, kde ťa nikto nemá za darebáka.

Prichádzajú baníci, drevorubci, podnikatelia, učitelia, muzikanti, programátori, lekári, kazatelia, kňazi... Prichádzajú chalani so svojim Ježišom a učia sa od neho a učíme sa od seba navzájom, ako sa učiť, modliť, prorokovať, smiať, vtipkovať, radovať, plakať, zápasiť a vyhrávať.

Ako Ti ja, Ježiš ďakujem za to, že si ma zachránil. Že si ma nechal umierať a vidieť hĺbku priepaste a že si sa nebál zababrať od krvi a vytrhol si ma.

Tak teda bratia, chlapci, snílci, vagabundi... učeníci, nasadajme na svoje harleye, mustangy, felicie a multiply, tam vonku nás čakajú naši zlomení priatelia, hovorí Kráĺ.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium