Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Augustín Ugróczy
Pajta

small_20160604_131214bbb.jpg

Ing. arch. Augustín Ugróczy majú spolu s manželkou 4 deti. Vedie stretnutia mužov s názvom Pajta.

Venuje sa projekcii stavieb, kde popri štandardných materiáloch sa snaží presadzovať tie ekologické. Z nich je to predovšetkým drevo,slama, hlina a ovčia vlna. Jeho víziou je ponúkať ľuďom stavby, ktoré budú napĺňať ich skutočné túžby a potreby. Spolu s kamarátom založil atelierarcha.sk

 

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Toto všetko sme my. Toto všetko som ja. Už je to 15 rokov od tej temnej noci, kedy som prechádzkou po tmavom parku, chcel zahnať depresiu, úzkosť.

Mal som strach, že umriem - len tak, spontánne. Že znovu príde jeden z tých blackoutov a ja sa už nepreberiem. Na svoje vyziabnuté telo od anorexie (alebo ako by sa to mohlo volať, keď to má chlap?) som natiahol svoje otrhané oblečenie a čierny plášť. Ako som sa prechádzal a zúril vo mne armagedon, sadol som si na lavičku skadiaľ je výhľad na moje rodné sídlisko v Prievidzi. Díval som sa na rozsvietené paneláky a videl som seba ako dieťa. 6 ročný Gustík, čo pozná všetkých dinosaurov a netúži po ničom inom, než stať sa paleontológom. Vidím svoje očakávania a potom tie rany.

Zrazu mám 12 a na chrbte nálepky: "darebák, leňoch, grázel, vagabund..." Počúval som: " máš na viac, ale si lenivý, naháňaš sa len za vetrom, snílek..."

V škole sa ukázalo že som priemerný. A viete čo robia priemerní?

Priemerní sa flákajú, sprejujú po stenách a naháňajú dievčatá. Prijal som, že sa nedokážem učiť a na dinosaurov môžem zabudnúť. Tak som sa dal na iné cestičky - pouličné. Z toho vzniklo napätie. Strašné bolestivé napätie. Beznádej ako vyšitá. Túžil som byť hodnotný, ale hodnoty som rúcal.

Dal som sa na okultizmus, počúval satinistickú hudbu... Pritom som to nechcel. Ach. Toto je údel mnohých chlapcov a takíto sú aj moji chlapci z pajty. Sú to malí chalani, čo im život zobral ich skutočné sny a oni si vymysleli nové, nedokonalé, pyšné a potom prestali vládať.

Až kým do našeho života neprišiel On.

Ach, ešte teraz sa mi valia slzy do očí, keď mám povedať jeho meno. Ježiš. Môj Ježiš. Náš Ježiš. Sedel som teda na tej lavičke a pozeral na tie rozsvietené paneláky a v tom vo mne zaznela pieseň. Jedna z tých "neskutočne trapných" skladieb ktoré si púšťala moja mamina. A v piesni: "Ježiš ťa miluje, trala la la la..." "Do ri.. čo to je?" Je to brutal, ale odrazu sa vo mne všetko zmenilo. Ani som nezaplakal, ani nepadol na kolená, len som vedel, že je koniec, že starý človek umrel.

Vstal som a žil. Každý deň v kostole a biblia a On. Všetky depresie a blackouty prešli a ja žijem. Dnes mám ženu, a štyri deti a viete čo? Viete ako som spomínal, že som naháňal vietor? Je to šupa, ale ja som ho všetok pochytal. Vyštudoval som univerzitu (vedeli ste, že na výške sa už nepíšu diktáty? Vydržte), síce nie paleontológiu, ale architektúru a s kamarátom máme ateliér Archa a prekopávame minulosť a hladáme pradávne postupy, inovujeme ich a navrhujeme domy z dreva slamy a hliny.

A stretávame sa na stretkách pajta. A tam sú tí moji chlapci, ako som ich spomínal a aj do ich životov prišiel On. Tiež "sedeli na svojich lavičkách" a Ježiš ich navštívil a oni sa znovuzrodili. Takže sa stretávame a vytvárame priestor, kde nie sú očakávania, kde ťa nikto nechce napraviť, kde ťa nikto nemá za darebáka.

Prichádzajú baníci, drevorubci, podnikatelia, učitelia, muzikanti, programátori, lekári, kazatelia, kňazi... Prichádzajú chalani so svojim Ježišom a učia sa od neho a učíme sa od seba navzájom, ako sa učiť, modliť, prorokovať, smiať, vtipkovať, radovať, plakať, zápasiť a vyhrávať.

Ako Ti ja, Ježiš ďakujem za to, že si ma zachránil. Že si ma nechal umierať a vidieť hĺbku priepaste a že si sa nebál zababrať od krvi a vytrhol si ma.

Tak teda bratia, chlapci, snílci, vagabundi... učeníci, nasadajme na svoje harleye, mustangy, felicie a multiply, tam vonku nás čakajú naši zlomení priatelia, hovorí Kráĺ.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium