Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Alžbeta Ostricová

small_small_Betka Ostricova Piestany.jpg

Mama inak obdarovaného Janka

Inak obdarený - Bohom milovaný

Ako často šomreme na zmenené životné okolnosti, problémy a sme so všetkým nespokojní - so sebou, so svojimi obmedzeniami... Áno, sme limitovaní dĺžkou pozemského života, rodinou, schopnosťami, povinnosťami, zodpovednosťami...  ale či nám Boh nedal dosť darov, talentov na to, aby sme boli vo svojom živote šťastní, pokojní, vďační a nereptali?
Jedného dňa som sa vrátila domov z práce unavená, doma ma čakali povinnosti a problémy. Nedokázala som sa usmiať, nemala som síl pekným slovom povzbudiť svojho inak obdareného syna Janka, ktorý na mňa celý deň čakal...

Bola som v pokušení: Si unavená, odpočiň si, vonku je sychravo, ostaň doma a urob si pohodlie pri šálke horúceho čaju a nejakom filme v televízii. Už - už som chcela dať súhlas, keď mi Janko hovorí: ,,Ty dnes nepôjdeš na svätú omšu?!” Synova otázka ma zarazila, pretože ležal v posteli so silnými bolesťami hlavy. Pokračoval: ,,Keď nemôžem ísť ja, choď aspoň ty namiesto mňa a pomodli sa za mňa.” Premohla som teda svoju lenivosť ospravedlňovanú únavou tela a išla som do kostola.

Sadla som si do lavice v snahe sústrediť svoje myšlienky a pripraviť si dušu na prijatie Pána.

Ale nedokázala som to, moju dušu premohla úzkosť, bolesť a nemohúcnosť ovplyvniť svoje životné okolnosti. Zrazu som pocítila teplo niečieho láskyplného objatia. Môj pohľad sa s údivom uprel na radostný  úsmev a svetlom žiariace oči tiež ,,inak obdarenej” Mariky z nášho spoločenstva. Neubránila som sa dojatiu z prejavenej lásky a uvedomila som si, aký je Boh úžasný a dokáže nám byť tak blízko.

Pochopila som, ako slabí, tí, ktorí zdanlivo nič nemajú, dokážu obohatiť ostatných. Akí sú veľmi bohatí svojou láskou, pretože sú Bohom veľmi milovaní.

Na tejto svätej omši som potom naplnená radosťou z hĺbky srdca ďakovala a velebila Boha za syna Janka, ktorý ma ,,priviedol” do Božieho chrámu aj za Mariku, prostredníctvom ktorej mi Boh dal spoznať, že každý sme pre Ježiša jedinečný a milovaný.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium