Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Tatiana Vnučková

small_small_Tanicka Vnuckova Leopoldov.jpg

Mama inak obdarovanej dcéry

Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane

Mám 47 rokov a v hnutí Viera a Svetlo som od roku 1999 od návštevy Jeana Vaniera v Nitre. Bola som tam vtedy iba ako vonkajší pozorovateľ.

Videla som krásne vzťahy veľkého množstva ľudí, ktorí sa navzájom poznali a tak trochu som im aj závidela. Videla som úžasnú radosť v očiach ,,inak obdarovaných”, ich bezprostrednosť. Musím povedať, že s postihnutými deťmi som sa takto nikdy nestretla.

Najviac ma oslovil Igorko, ktorý pobehoval okolo sviec a vykrikoval: ,,Svetlo!". Napodiv sa nad tým nikto nepohoršoval, ba dokonca ani na omši. Všetci sa iba usmievali. Druhý človiečik, ktorý si ma získal, bola Katka, ktorej som nejako padla do oka. Vždy keď ma stretla, prečítala si meno z mojej menovky, povedala: ,,Á, Tááánička!" a tuho ma vystískala. To sa zopakovalo aj niekoľkokrát za deň. Bola som z toho dosť prekvapená, pretože sme sa nepoznali a môžem povedať, že po príchode domov mi to aj chýbalo. No a, samozrejme, prednášky a samotná prítomnosť Jeana Vaniera sa veľmi dotkli môjho srdca. Po návrate domov som začala chodiť do trnavského spoločenstva.

Medzi týchto ľudí som prišla zranená, pretože šesť rokov predtým mi v priebehu jeden a pol roka ochrnula dcérka Zuzka, zomrel manžel aj otec. Skrátka Boh dopustil, aby sa mi zrúcali všetky istoty, na ktorých som stavala, a bolo treba začať odznova. Keď som prišla do spoločenstva a rozprávala som sa s matkami ,,inak obdarovaných”, zistila som, že rozprávame o tom istom - iba v inej farbe. O našich krížoch, o tom, ako sme sa proti nim búrili a ako sme sa s nimi učili  žiť. ,,Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane.”

Po určitom čase som zistila, že zranenia, ktoré boli v mojom vnútri, už nebolia, že môžem rozprávať o boľavých veciach bez toho, aby som sa rozplakala. V hnutí som spoznala množstvo krásnych ľudí s úžasným srdcom, cez ktoré preteká Božia láska a učí ma milovať ako on, učí ma pozerať sa na svet jeho očami.

Inak obdarovaní mi ukazujú, čo je v živote dôležité, cez ich ústa sa mi prihovára Pán - a veľakrát tak trefne! Veď Boh si vybral slabých, aby zahanbil múdrych a ja sa mám v tejto Ježišovej škole ešte veľa čo učiť...


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium