Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Tatiana Vnučková

small_small_Tanicka Vnuckova Leopoldov.jpg

Mama inak obdarovanej dcéry

Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane

Mám 47 rokov a v hnutí Viera a Svetlo som od roku 1999 od návštevy Jeana Vaniera v Nitre. Bola som tam vtedy iba ako vonkajší pozorovateľ.

Videla som krásne vzťahy veľkého množstva ľudí, ktorí sa navzájom poznali a tak trochu som im aj závidela. Videla som úžasnú radosť v očiach ,,inak obdarovaných”, ich bezprostrednosť. Musím povedať, že s postihnutými deťmi som sa takto nikdy nestretla.

Najviac ma oslovil Igorko, ktorý pobehoval okolo sviec a vykrikoval: ,,Svetlo!". Napodiv sa nad tým nikto nepohoršoval, ba dokonca ani na omši. Všetci sa iba usmievali. Druhý človiečik, ktorý si ma získal, bola Katka, ktorej som nejako padla do oka. Vždy keď ma stretla, prečítala si meno z mojej menovky, povedala: ,,Á, Tááánička!" a tuho ma vystískala. To sa zopakovalo aj niekoľkokrát za deň. Bola som z toho dosť prekvapená, pretože sme sa nepoznali a môžem povedať, že po príchode domov mi to aj chýbalo. No a, samozrejme, prednášky a samotná prítomnosť Jeana Vaniera sa veľmi dotkli môjho srdca. Po návrate domov som začala chodiť do trnavského spoločenstva.

Medzi týchto ľudí som prišla zranená, pretože šesť rokov predtým mi v priebehu jeden a pol roka ochrnula dcérka Zuzka, zomrel manžel aj otec. Skrátka Boh dopustil, aby sa mi zrúcali všetky istoty, na ktorých som stavala, a bolo treba začať odznova. Keď som prišla do spoločenstva a rozprávala som sa s matkami ,,inak obdarovaných”, zistila som, že rozprávame o tom istom - iba v inej farbe. O našich krížoch, o tom, ako sme sa proti nim búrili a ako sme sa s nimi učili  žiť. ,,Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane.”

Po určitom čase som zistila, že zranenia, ktoré boli v mojom vnútri, už nebolia, že môžem rozprávať o boľavých veciach bez toho, aby som sa rozplakala. V hnutí som spoznala množstvo krásnych ľudí s úžasným srdcom, cez ktoré preteká Božia láska a učí ma milovať ako on, učí ma pozerať sa na svet jeho očami.

Inak obdarovaní mi ukazujú, čo je v živote dôležité, cez ich ústa sa mi prihovára Pán - a veľakrát tak trefne! Veď Boh si vybral slabých, aby zahanbil múdrych a ja sa mám v tejto Ježišovej škole ešte veľa čo učiť...


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium