Dobré správy

  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03
  • Soľba Kláštor v lese
    Ako dať život na ostrove? Ako postaviť kláštor uprostred hlbokého lesa, ďaleko obývaných miest- od nuly, na blate a skládke? A čo viac, zaviesť do lesa komunikáciu, postaviť 10 chrámov, založiť detský domov a strednú školu. Pricestujte do Nikolo-Soľbinského ženského kláštora v mestečku Soľba Jaroslavskej oblasti, v Rusku a na vlastné oči sa presvedčíte, že Bohu nie je nič nemožné.
    2019-11-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.

Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu

Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.

"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)

Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Môj príbeh » Životné príbehy » Úvodná stránka

Príbeh - Tatiana Vnučková

small_small_Tanicka Vnuckova Leopoldov.jpg

Mama inak obdarovanej dcéry

Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane

Mám 47 rokov a v hnutí Viera a Svetlo som od roku 1999 od návštevy Jeana Vaniera v Nitre. Bola som tam vtedy iba ako vonkajší pozorovateľ.

Videla som krásne vzťahy veľkého množstva ľudí, ktorí sa navzájom poznali a tak trochu som im aj závidela. Videla som úžasnú radosť v očiach ,,inak obdarovaných”, ich bezprostrednosť. Musím povedať, že s postihnutými deťmi som sa takto nikdy nestretla.

Najviac ma oslovil Igorko, ktorý pobehoval okolo sviec a vykrikoval: ,,Svetlo!". Napodiv sa nad tým nikto nepohoršoval, ba dokonca ani na omši. Všetci sa iba usmievali. Druhý človiečik, ktorý si ma získal, bola Katka, ktorej som nejako padla do oka. Vždy keď ma stretla, prečítala si meno z mojej menovky, povedala: ,,Á, Tááánička!" a tuho ma vystískala. To sa zopakovalo aj niekoľkokrát za deň. Bola som z toho dosť prekvapená, pretože sme sa nepoznali a môžem povedať, že po príchode domov mi to aj chýbalo. No a, samozrejme, prednášky a samotná prítomnosť Jeana Vaniera sa veľmi dotkli môjho srdca. Po návrate domov som začala chodiť do trnavského spoločenstva.

Medzi týchto ľudí som prišla zranená, pretože šesť rokov predtým mi v priebehu jeden a pol roka ochrnula dcérka Zuzka, zomrel manžel aj otec. Skrátka Boh dopustil, aby sa mi zrúcali všetky istoty, na ktorých som stavala, a bolo treba začať odznova. Keď som prišla do spoločenstva a rozprávala som sa s matkami ,,inak obdarovaných”, zistila som, že rozprávame o tom istom - iba v inej farbe. O našich krížoch, o tom, ako sme sa proti nim búrili a ako sme sa s nimi učili  žiť. ,,Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane.”

Po určitom čase som zistila, že zranenia, ktoré boli v mojom vnútri, už nebolia, že môžem rozprávať o boľavých veciach bez toho, aby som sa rozplakala. V hnutí som spoznala množstvo krásnych ľudí s úžasným srdcom, cez ktoré preteká Božia láska a učí ma milovať ako on, učí ma pozerať sa na svet jeho očami.

Inak obdarovaní mi ukazujú, čo je v živote dôležité, cez ich ústa sa mi prihovára Pán - a veľakrát tak trefne! Veď Boh si vybral slabých, aby zahanbil múdrych a ja sa mám v tejto Ježišovej škole ešte veľa čo učiť...

Späť na svedectvá |
Zdieľaj na Facebooku
| Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium