Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.

Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu

Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.

Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Môj príbeh » Životné príbehy » Úvodná stránka

Príbeh - Tatiana Vnučková

small_small_Tanicka Vnuckova Leopoldov.jpg

Mama inak obdarovanej dcéry

Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane

Mám 47 rokov a v hnutí Viera a Svetlo som od roku 1999 od návštevy Jeana Vaniera v Nitre. Bola som tam vtedy iba ako vonkajší pozorovateľ.

Videla som krásne vzťahy veľkého množstva ľudí, ktorí sa navzájom poznali a tak trochu som im aj závidela. Videla som úžasnú radosť v očiach ,,inak obdarovaných”, ich bezprostrednosť. Musím povedať, že s postihnutými deťmi som sa takto nikdy nestretla.

Najviac ma oslovil Igorko, ktorý pobehoval okolo sviec a vykrikoval: ,,Svetlo!". Napodiv sa nad tým nikto nepohoršoval, ba dokonca ani na omši. Všetci sa iba usmievali. Druhý človiečik, ktorý si ma získal, bola Katka, ktorej som nejako padla do oka. Vždy keď ma stretla, prečítala si meno z mojej menovky, povedala: ,,Á, Tááánička!" a tuho ma vystískala. To sa zopakovalo aj niekoľkokrát za deň. Bola som z toho dosť prekvapená, pretože sme sa nepoznali a môžem povedať, že po príchode domov mi to aj chýbalo. No a, samozrejme, prednášky a samotná prítomnosť Jeana Vaniera sa veľmi dotkli môjho srdca. Po návrate domov som začala chodiť do trnavského spoločenstva.

Medzi týchto ľudí som prišla zranená, pretože šesť rokov predtým mi v priebehu jeden a pol roka ochrnula dcérka Zuzka, zomrel manžel aj otec. Skrátka Boh dopustil, aby sa mi zrúcali všetky istoty, na ktorých som stavala, a bolo treba začať odznova. Keď som prišla do spoločenstva a rozprávala som sa s matkami ,,inak obdarovaných”, zistila som, že rozprávame o tom istom - iba v inej farbe. O našich krížoch, o tom, ako sme sa proti nim búrili a ako sme sa s nimi učili  žiť. ,,Lebo tvoje bremeno je ľahké, Pane.”

Po určitom čase som zistila, že zranenia, ktoré boli v mojom vnútri, už nebolia, že môžem rozprávať o boľavých veciach bez toho, aby som sa rozplakala. V hnutí som spoznala množstvo krásnych ľudí s úžasným srdcom, cez ktoré preteká Božia láska a učí ma milovať ako on, učí ma pozerať sa na svet jeho očami.

Inak obdarovaní mi ukazujú, čo je v živote dôležité, cez ich ústa sa mi prihovára Pán - a veľakrát tak trefne! Veď Boh si vybral slabých, aby zahanbil múdrych a ja sa mám v tejto Ježišovej škole ešte veľa čo učiť...

Späť na svedectvá |
Zdieľaj na Facebooku
| Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium