Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Jozef Očko
Boh má meno Milosrdenstvo

small_small_Jozef Ocko.JPG

Syn milujúci svojho otca

Dnes, v nedeľu Božieho Milosrdenstva, deň svätorečenia Jana Pavla II., kedy si zároveň pripomínam 2.výročie smrti môjho tatina (a 3 roky od smrti môjmu srdcu blízkeho a pre mňa inšpirujúceho Davida Wilkersona), chcem vydať svedectvo o úžasnej DOBROTE nášho Boha, aký MILOSRDNÝ bol ku mne a môjmu tatinovi, akú veľkú milosť našla u neho naša rodina.

Pred časom som písal o živote s mojim tatinom, ktorý bol ťažkým alkoholikom a ako Boh v posledných dňoch jeho života úžasným spôsobom uzdravil náš vzťah. A ja VERÍM, že môj tatino nebol zatratený, že 27.april 2012 sa stal dňom, kedy do našej rodiny vstúpilo VZKRIESENIE a SPÁSA.

Túto udalosť som vyrozprával dôverne len 3-4 osobám. Ale je čas, aby ňou bol oslávený Boh, chcem ňou "vyrozprávať skutky Pánove" (Z118), lebo môj Boh má meno Milosrdenstvo.

Pred niekoľkými rokmi bol deň ako mnohé predtým i potom...tatino bol opitý a hundral, nadával, urážal, a to aj neskoro večer. Nemohol som kvôli tomu zaspať, začalo ma to znervózňovať. V podobných situáciách som sa niekedy vedel "porozprávať" s tatinom, číže, začal som mu dohovárať, až sme sa hlasno pohádali, vykričali si a vytkli niektoré veci. Aj vtedy som prišiel k nemu, no postupne ma pochytila obrovská, nekontrolovateľná zlosť, zdrapil som môjho tatina pod krky a doslova ho vliekol, ťahal do kuchyne (v tej veľkej opitosti mal problém stáť na nohách). Tu som ho šmaril na lavicu. Viem, že prišla aj mamina a odhovárala ma od toho, čo robím, ale odvrkol som jej niečo, že nech ma nechá tak. Bol som v hroznom amoku. Znova som schytil tatina pod krky a šmaril na lavicu, ale už sa zvliekol na zem. Zobral som stoličku, zdvihol ju za hlavu a zahnal sa ňou na ležiaceho tatina... v tom akoby mi niečo zadržalo ruky...ja som sa spamätal a spustil stoličku vedľa bezbranného tatina...s výčitkami k nemu som odišiel do izby. Tu som ešte napísal sms kamarátke, nech sa veľmi modli za mňa a našu rodinu a kľačiac pri posteli som plakal...plakal, že som si skoro zabil vlastného tatina, človeka, ktorému som zazlieval jeho pitie, ale ktorého som napriek tomu mal veľmi-veľmi rád (len som mu to nevedel prejavovať), prosil som Boha o odpustenie...

Už vtedy som si uvedomoval, že to anjel strážny zadržal moje ruky. Viem, že v tom amoku by som určite netreskol len raz. Nebyť Božieho zásahu, ja dnes sedím vo väzení za jeden z najťažších zločinov - otcovraždu, môj tatino by odišiel na večnosť nepripavený, na našu rodinu by doľahlo silné prekliatie. Je ťažko predstaviteľné, aký ťaživý dosah by to malo na mojich súrodencov, zničil by som aj ich životy, mamina by sa určite uplakala, utrápila k smrti. Boh však zasiahol a zabránil tragédii, bol tak úžasne DOBRÝ a veľmi MILOSRDNÝ ku nám!

Dnes som plný vďaky a bázne k môjmu Bohu. Neviem prečo to urobil...práve mne, môjmu tatinovi, našej rodine. Tak veľmi si to vážim a teším sa, že som našiel túto nepochopiteľnú a nezaslúženú milosť. Boh ma za to nikdy netrestal, práve naopak, dáva čoraz viac milosti a požehnania, doslova ma ponára do Jeho radosti. Namiesto prekliatia, ktoré som mohol uvaliť na moju rodinu, vnímam ako Boh cezo mňa prináša požehnanie a uzdravenie, lebo v nasej rodine a súrodeneckých vzťahoch je stále dosť zranení. Boh mi však dal prísľub, že bude konať a uzdravovať.

Dnes si prosím od Neho, aby som vedel byt rovnako milosrdný, odpúšťajúci a veľkorysý k svojim bratom a sestrám, ako bol On ku mne.

Maj nádej a vieru v Božiu dobrotu, On naozaj urobí čokoľvek, aby ti potvrdil svoju veľkodušnosť.

OSLAVUJME PÁNA, LEBO JE DOBRÝ, LEBO JEHO MILOSRDENSTVO TRVÁ NAVEKY.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium