Môj príbeh

Milujúca mama

Bola nedeľa večer, nemohla som uveriť, že veľké gaštanové oči môjho osemročného syna Janka boli vážne choré. Prognóza – hroziaca slepota.

Deň predtým, v sobotu ho veľmi bolela hlava na jednej strane nad okom. Neskôr som si uvedomila, že v poslednom čase občas do niečoho narazil, čo bol dôsledok vážneho problému, o ktorom som zatiaľ nevedela. Keďže je z viacerých súrodencov, nebežíme hneď s každým „sopľom“ k lekárovi. No keď sa sťažoval aj v nedeľu, išla som s ním na pohotovosť, aby sme niečo nezanedbali. V Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch sme prešli najskôr internú, potom ušnú ambulanciu a nakoniec sme pristáli na očnom oddelení. Slúžil lekár, ktorý Janka zodpovedne vyšetril, venoval sa mu jeden a pol hodinu. Vyšetroval piatimi spôsobmi, tromi prístrojmi. Syn mal veľmi slabý vízus. Vyšetril mu očné pozadie. Záver bol, že má na sietnici a v sklovci "fľaky", ktoré na ľavom oku zasahujú do centra ostrosti, preto má videnie rozostrené, no aj pravé oko je na tom podobne. Mal postihnutie sietnice aj sklovca. Takmer všetky vyšetrenia očí vykazovali patologický nález. Sucho mi oznámil, že syn má závažný nález, ktorý nie je bežnou chorobou, je nutné ho urýchlene dovyšetrovať. Naordinoval nám očné kvapky a hospitalizáciu na utorok ráno, keďže bolo treba realizovať aj endoskopiu prínosných dutín.

Do môjho srdca sa nasťahovali strach a beznádej, hoci som si rozumom uvedomovala, že nie sú od Boha. Inokedy sa modlím za chorých, no v tom čase som bola tak zdrtená, že som to proste nedokázala. Plakala som, nechápala, osemročný má oslepnúť? Môj manžel, muž viery mi v pokoji povedal, "ak má oslepnúť tak oslepne." Toto ma vôbec neupokojilo, hoci viem, hoci ma tým chcel utvrdiť v tom, že sme v Božej ruke. Pri večernej rodinnej modlitbe sa za neho s veľkou dôverou modlil nahlas on. Ja som nevydala ani hláska. Proste som nevládala.Vnímala som, čo potrebujeme urobiť.

Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“(Mk 10,51)

Obrátili sme sa s prosbou o príhovornú modlitbu za uzdravenie očí môjho syna na našich priateľov z kresťanských spoločenstiev, väčších aj menších. Vyslali sme prosbu, modlitebníkom, ktorých poznáme aj tým, ktorí sú zo vzdialených miest a nikdy sme sa nestretli. Prosili sme každého, kto stojí vo viere, aby sa prihováral za Janka, aby boli jeho oči úplne uzdravené. Hovorila som aj s Jankovou pani učiteľkou, a jeho spolužiaci - druháci sa na vyučovaní modlili za jeho uzdravenie. (Navštevuje cirkevnú školu.)

Za Janka sa prihováralo v nedeľu a v pondelok veľa dospelých i detí.

A povedal mu „Effeta,“ čo znamená „Otvor sa!“ (Mk 7,34)

V utorok ráno sme dorazili do Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch na vyšetrenia, v rukách som mala správu o jeho závažnom náleze z nedele. Hneď na prvom vyšetrení ráno Janko čítal z 5 metrov oboma očami. Postupne bol na overenie vyšetrený 3 špecialistami, so yáverom, že sietnica je v poriadku, vidí a v očiach nie je žiadny patologický nález. Prešiel všetkými plánovanými vyšetreniami na očnom aj ORL. Nakoniec sme skončili ešte u lekára, ktorý ho videl v nedeľu. Prezrel ho a ticho skonštatoval, že "nevie celkom čo sa stalo". Vedel, že kvapky za tak krátky čas takýto zlý očný nález nevyliečia, a to čo videl v nedeľu sa veľmi líšilo od toho čo videl aktuálne. Aleluja! Pán ho uzdravil! Chcela som mu o tom vydať svedectvo, žiaľ nedal komunikačný priestor, sestrička mi začala okamžite vysvetľovať, kam pôjdeme na ďalšie vyšetrenia. V nemocnici sme strávili sedem hodín a vychádzali sme, ako dôkaz úžasnej Božej lásky a uzdravenia. Večer doma Janko zo vzdialenosti 3 metrov uvidel na stene vedľa kríža 3 mm chrobáčika a ukázal na neho. Banálna veta "Mami na stene je chrobák" ma neskutočne potešila.

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. (Žalm 9,2)

V neskoršom období boli synovi nariadené kontroly, práve kvôli závažnosti stavu z prvého vyšetrenia. Chodila som s ním k milej a veľmi skúsenej špecialistke. Práve jej som vydala svedectvo o jeho uzdravení, žiaľ bola skeptická. Predsa nemohla uznať zázrak! Realita však bola ešte radostnejšia. Boh s uzdravením očí daroval aj uzdravenie sluchu. Janko mal totiž na jedno ucho 80 percentnú nedoslýchavosť. Zistili sme, že v momente ako boli uzdravené jeho oči, začal aj veľmi dobre počuť. Napríklad sa čudoval, že počuje dýchať brata, keď zaspával na vedľajšej posteli, že počuje žblnkať vodu a toľko zvukov, ktoré dovtedy nepočul.

Slová nemôžu vyjadriť, ako ďakujem Bohu za dar uzdravenia Jankových očí. Ďakujem aj vám mne známym aj neznámym, ktorí stáli v modlitbe príhovoru. Vydávam svedectvo, že náš Pán počuje a vidí.

Eva Nipčová