Youtube (odporúčané videá)
Dobré správy
- Michaela Vyhnalová
Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu. - Svätý otec František
Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva? - Svätý otec František
Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň. - Svätý otec František
Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov. - Michaela Vyhnalová
Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
Video
Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.
Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.
Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu
Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.
Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.
Príbeh - Magdaléna Medová
Svedectvo o dvoch sv. spovediach v mojom živote.
Cirkev nám v Otcovom mene dáva úžasné dary – sviatosti.
Jednou z nich je sviatosť zmierenia, kde prichádzame v osobitom spôsobe k Otcovi, aby sme sa s ním zmierili, ani nie kvôli Nemu, Boh nám už dávno pred tým odpustil, ..... vtedy na Kalvárií.
On sa na nás nehnevá, miluje a nemyslí na to kde sme pochybili, ako sme mu ublížili... jednoducho miluje a neprestáva milovať. To ja človek slabý a neverný Jeho Láske zlyhávam a kvôli sebe samému potrebujem k Otcovi prísť a prosiť o prepáčenie, „Otče odpusť mne hriešnemu...“
Určite ste neraz zažili tú neskutočnú úľavu odchádzajúc zo spovednice, s pocitom neskutočnej ľahkosti, akoby ste lietali, akoby spadla z vás neskutočná ťarcha. S radosťou v srdci vykročiť vpred a „...už nehrešiť“, zakaždým znejú naše slová. Pre niekoho iba formulka, pre niekoho skutočný prísľub srdca. Zmysel sv. spovede je pre ľudí rôzny, aj medzi katolíkmi, medzi kresťanmi, medzi všetkými ostatnými ľuďmi. Ale vyznať svoju vinu má svoj význam oslobodenia, čo tvrdia aj psychológovia.
V mojom živote doteraz boli dve sv. spovede na ktoré nikdy nezabudnem, obe na prelome môjho obrátenia, dôležitého usmernenia.
Keď som ako 18 ročná otehotnela, som ani netušila čo všetko ma ako matku v živote čaká. Verila som v Boha, ale v tom období nežila som vieru, ale jedno mi bolo jasné, že svoje dieťa chcem pokrstiť, a taktiež som ani netušila, akú povinnosť má rodič v kresťanskej výchove. Ale prvým krokom mala byť moja sv. spoveď. Brala som to skôr športovo, nemala som v úmysle nejak začať chodiť do kostola ani nič podobné, jednoducho iba dať pokrstiť svoje dieťa , lebo sa to patrilo. Vtedy po náuke ku krstu, bolo to v sobotu tuším 14.1.1995 približne o 9 ráno, vtedy ešte v Námestove vdp. farár Vrbovský po náuke v premrznutom kostole ponúkol možnosť sv. spovede pre tých, ktorý doteraz ešte neboli. Ja som aj s krstnou mamou môjho syna prešla ku dverám spovednice s menšími obavami. Nevedela som ani presne kedy som naposledy na spovedi bola, asi pred birmovkou pred 4 rokmi?
Pána farára si pamätám ako veľmi prísneho kňaza, bála som sa, že bude na mňa kričať, však som slobodná matka, narobila som kopec hlúpostí. Keď som hovorila o svojich hriechoch, mal zatvorené oči, tvár zdvihnutú do hora, akoby hľadel do neba, občas sa na niečo spýtal, .. bol veľmi pokojný. Takto si predstavujem občas Boha Otca, trpezlivý a pokojný s láskou sledujúc aj moje vystrájanie.
Na jednu jeho otázku nikdy nezabudnem, a myslím na ňu zakaždým keď stojím pred spovednicou, keď som skončila svoje vyznanie hriechov sa ma so zdvihnutým obočím a pokojným hlasom opýtal „ no a čo teraz chceš robiť?..“ .. ja som ostala meravo ticho, zaskočená nevediac čo odpovedať. Čo teraz chcem robiť? Som sa v duchu pýtala sama seba. Vtedy možno s pamäti ako nás to učili na náboženstve som odpovedala, „ chcem sa polepšiť.“ Vtedy to bola možno z mojej strany iba taká fráza, formulka , ktorú som vtedy ledva zo seba vykoktala, netušiac, čo spôsobí v mojom živote. Spôsobila moje prvé skutočné obrátenie sa smerom k Nebu. A túto skutočnosť si opakujem pred každou sv. spoveďou, „a čo teraz chcem robiť? Chcem sa polepšiť..chcem zmeniť to kde som pochybila...“
Nebudem teraz písať čo všetko sa dialo od vtedy v mojom živote, bolo toho veľa, vzostupov a pádov spoznávania života i smrti, dobra aj zla..... prešlo od vtedy už skoro 18 rokov. Tohto leta roku 2012 týždeň pred letnými prázdninami, to bol štvrtok, okolo 1 poobede, som sa s biedou znova odhodlávala k sv. spovedi, v poslednej dobe som s veľkým trápením sa rozhodovala, ísť či neísť na sv. spoveď. Vyhľadávala som zakaždým iného kňaza, takého ktorý ma nepoznal, lebo tým istým mojim spovedníkom neustále hovoriť to isté, ten istý hriech, ktorý ma toľké roky ničil mi bolo neskutočne trápne a tak som sa hanbila za to. V Námestove v kostole čakajúc v rade na spoveď som sa tak trápila ako správne vetu sformulovať, aby som nemusela nejak zvlášť opisovať a vysvetľovať príčinu môjho opätovného zlyhania a dúfajúc, že za dverami je niekto kto ma nepozná. Ako som vošla dnu, až mi srdce zovrelo, pocítila som veľkú hrču v hrdle a vyšlo zo mňa : „ tak som dúfala, že tu bude niekto cudzí..“ vtedajší p. farár vdp. Peter Palider, z dediny kde bývam ( pôsobil u nás asi 15 rokov ) sa rozosmial a povedal, že sa nemusím spovedať ak nechcem, aby som nedostala náhodou nejakú fóbiu z neho. Neskutočne ma jeho smiech uvoľnil. Niekedy sa asi aj Boh z nás tak smeje čo tak špekulujeme. Ja som len odpovedala, že chcem sa vyspovedať a teraz, lebo druhý krát už sa tu nemusím dostať a som mu vysvetlia dôvod, prečo som tak reagovala, že by sa mi ľahšie rozprávalo, tomu kto ma nepozná.
So slzami v očiach som mu vyrozprávala svoje starosti a v podstate mi nepovedal na to nič iné ako obvykle, nič iné ako by som od neho čakala. Neskôr som si uvedomila, že touto sv. spoveďou mi Boh dal neskutočnú slobodu, pretrhli sa tie ťažké putá, ktoré ma tak dlho zväzovali.
A od tej doby sa mi s pokušením bojuje omnoho ľahšie. Jednoduchšie hovorím zlu NIE a Bohu svoje ÁNO. Znova som dostala radosť zo života, pretrhla som s takou jednoduchosťou kontakty, ktoré mi ubližovali, ktoré ma podporovali v mojej slabosti, v mojom hriechu. Pociťujem neustálu túžbu patriť iba Bohu, lebo som Jeho dieťa, som Boží nástroj a On ma chce na dobré, chce, aby som cítila Jeho nesmiernu lásku, ktorá dokáže také zázraky. Znova dokážem prežívať túto Jeho Lásku pri sv. omši, znova sa dokážem modliť a stále mi je modlitby málo, modlitba je ako chlieb a ja som stále hladná po tomto chlebe, lebo sa v tej chvíli stretávam s Kristom, ktorý ma drží v náručí a nechce ma od seba odlúčiť, a najmä aj častejšie vo sviatosti oltárnej. Od tej poslednej sv. spovede silnejšie pociťujem svoje povolanie v Jeho Láske, to čo mi zasial do srdca kedysi dávno, teraz tak silno ožilo. Môj zrak je jasnejší a vidím svoju cestu tak zreteľne, vidím jasne tie najbližšie kroky čo mám urobiť, nebojím sa toho, že mi nie je jasná celá cesta, lebo viem, že Boh Otec ju naplánoval dobre a ja mu VERÍM a NEBOJÍM SA!
Chcem týmto modlitbou v mojom srdci poďakovať obom kňazom, už nebohému vdp. Jozefovi Vrbovskému a vdp. Petrovi Paliderovi za ich službu, nech Boh si ich privinie do svojej Lásky.
Magdaléna 31.7.2012
Najnovšie
- Viktor Novitchi
Trápil som sa s pohlavnou zmätenosťou odkedy si pamätám - Tia Arshad
Ex-lesba. Chcela som spáchať sebevraždu, ale Boh ma zachránil - Paul Holliday
Hľadanie odpovedí o posmrtnom živote - Harriet Coombe
Je niečo lepšie ako uzdravenie - Martin Fedorko
Obrátenie ako cesta
Náhodné
- Katarína Kuchtová
Boh zázrakov a milosrdenstva - Peter Poláček
Vďaka Ti Otče! - Kiko Arguello
Neokatechumenátna cesta - Sr. Veronika Procházková
Dôkaz Božej vernosti - Anton Srholec
Môj životný príbeh s Ježišom
Celkovo 504 príbehov v tomto jazyku.
Spolu 516 vo všetkých jazykoch. Pre zmenu jazyka prosím kliknite na jednu z vlajok.
Rozhovory
- Renáta Ocilková
Mám veľa dobrých skúsenosti s Rómami, hlavne s tými, ktorí sa nechávajú premieňať Bohom. Obrátení Rómovia sú mi v mnohom príkladom: sú vďační, verní priatelia, čistotní so zmyslom pre poriadok, starostliví rodičia, súdržní. Ich viera a vrúcne modlitby dokážu vyprosiť zázraky. Stretnutia s nimi sú pre mňa veľkým požehnaním. - Anna Verešová
Pri tejto očiste verejného života však musí byť prítomný silný kresťanský hlas. A tento hlas by mal upozorňovať na nenahraditeľnú úlohu, ktorú v každej spoločnosti hrá rodina. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde mladí ľudia nebudú váhať založiť si rodinu. Ako politici by sme našou prácou mali prispieť k tomu, aby tu bolo dosť práce, aby otcovia nemuseli chodiť na týždňovky do zahraničia, aby skrátka rodiny mohli ostať pokope doma, tu, na Slovensku. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde bude rodina na prvom mieste a v centre všetkých verejných politík. - Branislav Škripek
Korupcia začína v ľudských srdciach. Ak budeme považovať aj na Slovensku za normálne, že ak ideme na úrad, k lekárovi tak v rukách máme obálku s “nejakým všimným”, tak korupciu nevymýtime. Pred nejakým časom som čítal štatistický prieskum ktorý odhalil, že korupciu v nejakej forme schvaľuje až dve tretiny Slovákov. Nie ako niečo vítané, lež ako nevyhnutné zlo a nástroj spoločenského fungovania. To je vážna vec.