Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Jana Medová
Rodina v Cirkvi

small_small_Janka Medova.JPG

Manželka, matka 3 detí a trénerka koní.

Moje meno je Jana a mám 33 rokov. Rada hovorím, že na vieru ma „ukecal“ jeden môj kamarát. Pred mojim obrátením som mala spokojný život v kruhu mojich kamošov. Žila som s mojim frajerom asi 4 roky a tešila sa z pohodičky, ktorá ma obklopovala. Až jedného dňa som sa zapojila na ceste z pracovného školenia do jedného rozhovoru, kde sa dvaja kolegovia rozprávali o existencii UFO. Jeden bol veriaci a druhý veril akurát tak v Star Trek.

Ja som mala pre mňa vyhovujúcu vieru v karmické životy. Predošlé skúsenosti s vyvolávaním duchov, numerológiou a trochu psychotronikou mi dávali pocit, že som sa cítila ako odborník na otázky života a smrti.

Od tej doby sme sa s týmto kolegom po práci začali rozprávať na rôzne duchovné témy. Nebolo to nejak často, lebo až tak ma to nebralo a tiež môj partner s tým veľmi nesúhlasil. Aj dnes keď si na to spomeniem mi ho príde ľúto, ako som ho svojimi otázkami a argumentami potrápila... a musím poznamenať, že to trvalo niečo vyše roka!

V podstate sa mi nič zjavné nedialo – síce sa snažil cez gospelovú hudbu a prednášky „otvoriť môj zrak“, ale ja som si nepripadala, že potrebujem o niečom poučovať. Takže som mu naoko „robila radosť“ aby mal pocit užitočnosti.. Počase sa ale so mnou predsa len niečo dialo – a pravdu povediac – vôbec sa mi to nepáčilo. Viera mi vyslovene prekážala žiť môj doterajší spokojný život. Začala som si uvedomovať niektoré veci, ale napriek tomu veľa krát som sa nasilu vrátila do tých koľají, v ktorých som bola spokojná a cítila sa v bezpečí.

Celé sa to začalo rúcať pri plánovaní svadby. Vedela som, že chcem svadbu v kostole a tak som začala prípravu na doplnenie birmovky a s partnerom sme si dohodli stretnutia na fare. Už som si ani nepripadala trápne, keď na prípravných stretnutiach zaspal a kňaza som počúvala iba ja.. V našom vzťahu to ale začalo dosť škrípať. 2 týždne pred birmovkou som požiadala svojho partnera, že by som chcela aspoň na túto dobu ostať bez sexu. On ale povedal, že buď je sex a je vzťah, alebo nie je sex a nie je vzťah.. 

Odolala som, ale vôbec to nebolo príjemné pri ňom každý deň ulíhať do postele. Cítila som sa ponížená a začal vo mne rásť voči nemu telesný odpor. Vedela som, že to chcem skončiť, ale nemala som na to silu, ani odvahu. Bola som v tom vzťahu uviaznutá a mohla som sa iba modliť, aby mi Boh ukázal, či je manželstvo s týmto mužom moja cesta... a Boh konal. 3 týždne pred svadbou sme sa rozišli. Nakoniec to bolo z jeho strany, lebo ja som bola srab, aby som urobila takéto rozhodnutie.  

Odsťahovala som sa späť k mame a potom nastali dlhé tri roky naplnené hľadaním Božej vôle. Prinášalo to so sebou veľa trápenia, veľa omylov, nepochopenia a osamelosti. Keď si niekto myslí, že po obrátení je človek automaticky šťastný, tak to vôbec tak nie je...

Vnútorné utrpenie z hľadania povolania, z pocitu užitočnosti, to či som pre niekoho dôležitá, že nemám nikoho, kto by ma objal, keď je mi ťažko, ako aj boj o sexuálnu čistotu, to všetko mi prinášalo depresie a otázky načo je to celé vôbec dobré...

Vedela som, že Boh je a že ma miluje, ale potrebovala som to fyzicky cítiť. Bola som navyknutá žiť stále v nejakom vzťahu, mať pri sebe chlapa a zrazu som sa cítila taká zraniteľná a osamelá.

Do toho všetkého sa k mame vrátila aj sestra s dieťaťom, ktorú jej manžel bil. Mama toto niesla veľmi ťažko. Bolo to zložité obdobie. O to viac naplnené modlitbami a volaniami k Bohu. Videla som, že Boh sa stará, keď k nemu úprimne voláme. Nie, nemáva čarovným prútikom, ale i keď nám to tak nepripadá, robí to najlepšie pre nás. Aby sme duchovne rástli a boli hodnotnejšími ľuďmi.

Veľkou oporou v mojom živote sa mi stalo moje spoločenstvo. Najmä ich modlitby v časoch, kedy som strácala vieru a nádej. A dnes ich potrebujem rovnako, lebo som stále na ceste. A snáď aj ja niekedy svojim volaním k Bohu niekomu pomôžem, alebo ho posilním, aby som tak bola skutočnou súčasťou tej úžasnej rodiny, ktorá sa volá Cirkev.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium