Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Jozef Mikloško
Celý život ma láskavo viedol

small_small_Jozef miklosko1.JPG

Je 48 rokov ženatý má štyri deti a jedenásť vnukov. Do r.1989 bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ. Od r.2005 bol na dôchodku, bol vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športuje, počúva klasiku a rád sa smeje. Od 11.3.2012 sa stal poslancom NR SR. Bloguje na jozefmiklosko.blog.sme.sk

„Životný príbeh“ – to znie trocha nadnesene. Rád poodhalím svoje srdce, nevadí, že to niektorým bude vadiť. Kto sa narodil v hlboko veriacej rodine, ten s maminým mliekom, májovými litániami a otcovými výpraskmi nasával do seba radostnú atmosféru Božej blízkosti. O viere som nikdy nepochyboval, neprežíval žiadnu krízu, sklamanie, či pochybnosti.

Smrť nepokrstenej dcéry (1965), aj nami nezavinená autonehoda, pri ktorej zahynul polročný vnúčik a ja som nebol iba náhodou na sedadle smrti, ma priviedli k tajomstvu utrpenia a smrti nevinných detí a ich ďalšieho osudu.

Mnoho vecí zostane navždy tajomstvom, ale kto verí v Božiu dobrotu, ten vie, že všetko dobre skončí.

Zlomový bod v moje viere sa uskutočnil v noci na 26.4.1969. Po sovietskej invázii, prebiehala tvrdá normalizácia, pred nami ležalo 20 rokov temna. V tú noc som sa vo fokolárskom prostredí prvýkrát stretol s o. Antonom Srholcom, ktorého myšlienky natankovali moje batérie radosťou na dlhé roky.

V tých hodinách sa narodil syn Jozef, moje obrátenie Duchom Svätým má teda toľko dní, koľko on. Môj otec sa prvému vnukovi tak potešil, že v meste zabudol bicykel, tri dni sme ho hľadali.

V živote príde človek často na križovatku: ak pôjde smerom A, už iba ťažko, alebo nikdy nebude môcť ísť smerom B: štúdium, povolanie, deti, smrť, zdravie, výber partnera, sobáš. Pri spätnom pohľade vidno, že Boh vám chcel dobre a posunul vás správnym smerom, aj keď sa to často tak nezdalo. Mám 22 členov blízkej rodiny, dobre sa im darí, mám 4 deti, 11 vnukov, som zdravý, plný energie, viem, že Boh ma nenechá „zahanbeného na veky“. Každý deň treba začať znova, je novým začiatkom s množstvom šancí, napriek výhrám a aj prehrám.

V modlitbe nie som fenomén, mnohokrát denne iba vystrelím šíp krátkej modlitby, ktorá má napĺňa silou. Pri rozhodovaní sa vždy opýtam, ako by sa On rozhodol. Pozná Tvoje srdce a úmysly, naučí Ťa byť otvoreným a úprimným, hovoriť pravdu, nehrať divadlo. Nikto nám nesľúbil, že sa budeme mať dobre. Ak sa nám vedie zle, Boh nás skúša, ako sa zachováme, ak dobre, tiež nás skúša, či nespyšnieme. Aj keď niekedy Boh dlho mlčí, po každej búrke raz vyjde slnko. Boh dobre vie, čo potrebujeme, zdá sa mi nefér stále orodovať iba za seba a svoje záležitosti, skôr treba za druhých, je toho veľmi veľa.

Boh sa k nám prihovára cez svoje slovo, ľudí, ktorých stretáte, cez cirkev, najmä eucharistiu, mne menej cez liturgické ceremónie. Hovorí ku mne aj cez hudbu, city, intuíciu, náhle myšlienky, inšpirácie a nápady, umenie, literatúru, cez krásu, nečakané zážitky a stretnutia. Blízkosť Boha nezávisí od našich pocitov, možno, že práve vtedy, keď sa nám zdá veľmi ďaleko je blizučko.

Spätne vidím, že ma celý život láskavo viedol. Dal mi talent počúvania ľudí, láskavého prístupu k ním, hľadania kompromisov, spoločných vecí, spojencov. Povolal ma k snahe o všestrannosť, menenie záberu svojho života, hľadania jednoty ľudí. Počas 760 dňovej tvrdej vojny, keď človek bol absolútnou nulou, vyvolal vo mne trpezlivé čakanie na lepšie časy a ctižiadostivosť niečo dosiahnuť, aj vlastnosť robiť naplno to, čo treba, nie iba „akoby“.

V niečo som slabý – v poriadku, v presnosti, dochvíľnosti, v hľadaní globálnych riešení. V niečom som zase silný – v pracovitosti, schopnosti robiť paralelne, v riešení konfliktov a hľadaní spoločných riešení. Snažím sa denne zabudnúť, čo bolo včera, rýchlo všetko odpustiť, tešiť sa prítomnému okamihu, nedať sa ničím znechutiť, sklamať, byť radostný, optimistický a veselý, nebrať ani seba príliš vážne, ľudí neškatuľkovať, veď za 7 rokov sa každému zmenia všetky jeho bunky. Treba kúriť s drevom aké máme, hľadať kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné sa nám pridá. To je môj najobľúbenejší výrok z Písma, o pravdivosti ktorého som sa mnohokrát presvedčil.

Odporúčam žiť podľa svojho svedomia a hľadať pravdu. Ak ju nájdete, treba zanechať, to čo bolo a dívať sa dopredu.

Treba mať čisté srdce, vzdelávať sa, zaujímať o pekné veci a šíriť radostné myšlienky. Boh o nás vie, pozná aj naše skryté úmysly, pred ním nič nezatajíš, ani pred ľuďmi by si nemal. Cit je dôležitejší ako rozum, láska viac ako vedomosti, treba robiť všetko s vedomím, že zajtra to bude v titulkoch a budú to kričať zo striech.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium