Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Jozef Mikloško
Celý život ma láskavo viedol

small_small_Jozef miklosko1.JPG

Je 48 rokov ženatý má štyri deti a jedenásť vnukov. Do r.1989 bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ. Od r.2005 bol na dôchodku, bol vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športuje, počúva klasiku a rád sa smeje. Od 11.3.2012 sa stal poslancom NR SR. Bloguje na jozefmiklosko.blog.sme.sk

„Životný príbeh“ – to znie trocha nadnesene. Rád poodhalím svoje srdce, nevadí, že to niektorým bude vadiť. Kto sa narodil v hlboko veriacej rodine, ten s maminým mliekom, májovými litániami a otcovými výpraskmi nasával do seba radostnú atmosféru Božej blízkosti. O viere som nikdy nepochyboval, neprežíval žiadnu krízu, sklamanie, či pochybnosti.

Smrť nepokrstenej dcéry (1965), aj nami nezavinená autonehoda, pri ktorej zahynul polročný vnúčik a ja som nebol iba náhodou na sedadle smrti, ma priviedli k tajomstvu utrpenia a smrti nevinných detí a ich ďalšieho osudu.

Mnoho vecí zostane navždy tajomstvom, ale kto verí v Božiu dobrotu, ten vie, že všetko dobre skončí.

Zlomový bod v moje viere sa uskutočnil v noci na 26.4.1969. Po sovietskej invázii, prebiehala tvrdá normalizácia, pred nami ležalo 20 rokov temna. V tú noc som sa vo fokolárskom prostredí prvýkrát stretol s o. Antonom Srholcom, ktorého myšlienky natankovali moje batérie radosťou na dlhé roky.

V tých hodinách sa narodil syn Jozef, moje obrátenie Duchom Svätým má teda toľko dní, koľko on. Môj otec sa prvému vnukovi tak potešil, že v meste zabudol bicykel, tri dni sme ho hľadali.

V živote príde človek často na križovatku: ak pôjde smerom A, už iba ťažko, alebo nikdy nebude môcť ísť smerom B: štúdium, povolanie, deti, smrť, zdravie, výber partnera, sobáš. Pri spätnom pohľade vidno, že Boh vám chcel dobre a posunul vás správnym smerom, aj keď sa to často tak nezdalo. Mám 22 členov blízkej rodiny, dobre sa im darí, mám 4 deti, 11 vnukov, som zdravý, plný energie, viem, že Boh ma nenechá „zahanbeného na veky“. Každý deň treba začať znova, je novým začiatkom s množstvom šancí, napriek výhrám a aj prehrám.

V modlitbe nie som fenomén, mnohokrát denne iba vystrelím šíp krátkej modlitby, ktorá má napĺňa silou. Pri rozhodovaní sa vždy opýtam, ako by sa On rozhodol. Pozná Tvoje srdce a úmysly, naučí Ťa byť otvoreným a úprimným, hovoriť pravdu, nehrať divadlo. Nikto nám nesľúbil, že sa budeme mať dobre. Ak sa nám vedie zle, Boh nás skúša, ako sa zachováme, ak dobre, tiež nás skúša, či nespyšnieme. Aj keď niekedy Boh dlho mlčí, po každej búrke raz vyjde slnko. Boh dobre vie, čo potrebujeme, zdá sa mi nefér stále orodovať iba za seba a svoje záležitosti, skôr treba za druhých, je toho veľmi veľa.

Boh sa k nám prihovára cez svoje slovo, ľudí, ktorých stretáte, cez cirkev, najmä eucharistiu, mne menej cez liturgické ceremónie. Hovorí ku mne aj cez hudbu, city, intuíciu, náhle myšlienky, inšpirácie a nápady, umenie, literatúru, cez krásu, nečakané zážitky a stretnutia. Blízkosť Boha nezávisí od našich pocitov, možno, že práve vtedy, keď sa nám zdá veľmi ďaleko je blizučko.

Spätne vidím, že ma celý život láskavo viedol. Dal mi talent počúvania ľudí, láskavého prístupu k ním, hľadania kompromisov, spoločných vecí, spojencov. Povolal ma k snahe o všestrannosť, menenie záberu svojho života, hľadania jednoty ľudí. Počas 760 dňovej tvrdej vojny, keď človek bol absolútnou nulou, vyvolal vo mne trpezlivé čakanie na lepšie časy a ctižiadostivosť niečo dosiahnuť, aj vlastnosť robiť naplno to, čo treba, nie iba „akoby“.

V niečo som slabý – v poriadku, v presnosti, dochvíľnosti, v hľadaní globálnych riešení. V niečom som zase silný – v pracovitosti, schopnosti robiť paralelne, v riešení konfliktov a hľadaní spoločných riešení. Snažím sa denne zabudnúť, čo bolo včera, rýchlo všetko odpustiť, tešiť sa prítomnému okamihu, nedať sa ničím znechutiť, sklamať, byť radostný, optimistický a veselý, nebrať ani seba príliš vážne, ľudí neškatuľkovať, veď za 7 rokov sa každému zmenia všetky jeho bunky. Treba kúriť s drevom aké máme, hľadať kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné sa nám pridá. To je môj najobľúbenejší výrok z Písma, o pravdivosti ktorého som sa mnohokrát presvedčil.

Odporúčam žiť podľa svojho svedomia a hľadať pravdu. Ak ju nájdete, treba zanechať, to čo bolo a dívať sa dopredu.

Treba mať čisté srdce, vzdelávať sa, zaujímať o pekné veci a šíriť radostné myšlienky. Boh o nás vie, pozná aj naše skryté úmysly, pred ním nič nezatajíš, ani pred ľuďmi by si nemal. Cit je dôležitejší ako rozum, láska viac ako vedomosti, treba robiť všetko s vedomím, že zajtra to bude v titulkoch a budú to kričať zo striech.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium