Dobré správy

  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03
  • Soľba Kláštor v lese
    Ako dať život na ostrove? Ako postaviť kláštor uprostred hlbokého lesa, ďaleko obývaných miest- od nuly, na blate a skládke? A čo viac, zaviesť do lesa komunikáciu, postaviť 10 chrámov, založiť detský domov a strednú školu. Pricestujte do Nikolo-Soľbinského ženského kláštora v mestečku Soľba Jaroslavskej oblasti, v Rusku a na vlastné oči sa presvedčíte, že Bohu nie je nič nemožné.
    2019-11-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Nick Vujicic
Nemá ruky ani nohy a rozdáva nádej, vieru a lásku

small_small_nick-vujicic 5.jpg

Nicholas James „Nick“ Vujicic, srbsko austrálsky evanjelista a motivačný spíker narodený s tetra–amelióvým syndrómom, nezvyčajnou poruchou, ktorá je príznačná absenciou všetkých štyroch končatín. Založil neziskovú organizáciu na pomoc ľuďom bez končatín lifewithoutlimbs.org.sk.
S manželkou Kanae majú jedno dieťa.

 

Volám sa Nick Vujicic a som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Bývam teraz so svojou manželkou Kanae v Kalifornii. My obaja milujeme sledovať, ako sú životy ľudí zmenené k lepšiemu, alebo nejakým spôsobom oslovené. Bol by som rád, ak by Tvoj život bol pozitívne ovplyvnený mojim príbehom.

Narodil som sa a vyrástol som v Melbourne v Austrálii. Bol to šok pre mojich rodičov, že som prišiel na svet bez končatín. Nebol na to žiaden medicínsky dôvod. Moji rodičia urobili z ich strany všetko čo mohli, aby ma udržali v bežnom školskom systéme a poskytovali mi všemožné možnosti, aby som žil naplno. Bol som požehnaný taktiež mať brata a sestru, mojich najlepších priateľov.

Neskôr sme sa presťahovali do Brisbane v Austrálii, kde som žil 14 rokov, po ktorých som sa presťahoval do Kalifornie. V ôsmych rokoch som nevidel pred sebou jasnú budúcnosť a začal som trpieť depresiami.

V desiatich rokoch som sa rozhodol ukončiť svoj život utopením vo vani. Po niekoľkých pokusoch som si uvedomil, že nechcem nechať svojich milovaných s bremenom a pocitom viny, ktoré by boli výsledkom mojej samovraždy. Nemohol som im to urobiť.

Nebol som v deprimovaný počas celého môjho detstva, ale mal som čas, kedy som bol hore, a kedy dole. V trinástich rokoch som si zranil moju nohu, ktorú používam na mnohé veci, na písanie na počítači, písanie a plávanie. Toto zranenie ma primälo uvedomiť si, že musím byť vďačnejší za svoje schopnosti a byť menej zameraný na moje postihy.


V pätnástich rokoch som uveril Bohu a odvtedy to je úžasná cesta.

V sedemnástich rokoch ma školník na strednej škole inšpiroval, aby som začal hovoriť o mojej viere a prekonávaní môjho postihu. V nasledujúcich dvoch rokoch som iba tucet krát hovoril k veľmi malým skupinám ľudí. Potom som zrazu stál pred 300 vysokoškolákmi a bol som veľmi nervózny. Kolená sa mi triasli. Do troch minút môjho príhovoru, polovica dievčat plakala a veľa chlapcov bojovalo, aby udržalo svoje emócie na uzde. Osobitne jedno dievča veľmi hlboko vzlykalo. Všetci sme na ňu pozreli a ona sa zdvihla ruku a povedala „ je mi tak ľúto, že prerušujem toto stretnutie, ale môžem prísť hore a objať Ťa?“

Prišla, objala ma pred všetkými a do ucha mi šepkala. „ Ďakujem Ti, ďakujem Ti, ďakujem Ti. Nikto mi nikdy nepovedal, že ma miluje a že som krásna, taká aká som.“

Jej vďačnosť ma inšpirovala navštíviť 44 krajín a hovoriť 2 000 krát. Uvedomil som si, že my všetci potrebujeme lásku a nádej a že som bol v jedinečnej pozícii zdieľať to s ľuďmi po celom svete.

Na vysokej škole som sa špecializoval na účtovníctvo a finančné plánovanie, pracoval som na rozvoji svojich rečníckych schopností. Pracoval som s rečníckym školiteľom, ktorý ma vvycibril mo prezentátora. Špeciálne pracoval na reči môjho tela, keďže moje ruky spočiatku lietali hocikam.


Hovoril som na motivačné témy po založení spoločnosti, vnútorný postoj je smerodajný. Založil som neziskovú organizáciu, život bez končatín, aby som rozšíril moje posolstvo viery a nádeje po svete.

Ktokoľvek si, odkiaľkoľvek si a nech čelíš čomukoľvek, dúfam, že budeš inšpirovaný mojím príbehom a mojím posolstvom. Prosím vychutnaj si prehliadanie tejto webovej stránky, kde zdieľam s Tebou moje myšlienky ohľadom viery, nádeje a lásky, aby som Ťa povzbudil a pomohol Ti prekonať Tvoje výzvy.

Snívaj veľký sen priateľ môj a nikdy sa nevzdávaj. My všetci robíme chyby, ale nikto z nás nie sme tu omylom. Ber veci ako prídu. Príjmy pozitívne postoje, perspektívy, princípy a pravdy, ktoré zdieľam a ty tiež zvíťazíš.


S úctou

Nick 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium