Dobré správy
- Michaela Vyhnalová
„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
- Michaela Vyhnalová
Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
- Saša Tinková
Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
- sr. Vojtecha Mereďová SPraem
Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
- Saša Tinková
Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
Video
Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.
Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.
Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu
Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.
Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.
Príbeh - o. Štefan Simko
Po vyhlásení pravoslávneho soboru a zákazu našej cirkvi, nič som nepodpisoval a preto zo strachu pred zaistením a transportu do českých krajín začal som sa ukrývať vo svojej farnosti Matysová u jednej bezdetnej rodiny.
Prežíval som aj tak úzkosť a nepokoj. To trvalo takmer dva roky.
Na jar roku 1952 prešiel som do susednej dediny Hobgárt, kde som aj prenocoval.
Keď som sa už chystal vrátiť do Matysovej, zrazu mi domáci zvestoval, že ma po dedine hľadajú dvaja ľudia, pravdepodobne eštebáci. Ja som sa prebral z prekvapenia a odišiel som cez kopec do Matysovej, aby ma tam nechytili. Bolo to už k večeru. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi doma, kde som sa ukrýval, zvestovali, že prišli po mňa dvaja na aute a to jeden kňaz, o. Nikefor Petraševič, ktorý vedel o tom, kde som sa ja skrýval, - pravdepodobne s jedným eštebákom. Samozrejme, že ma doma nenašli, ale domáci im povedali, že som odišiel do Hobgártu.
Oni ma potom, ako som už podotkol, odišli hľadať aj do Hobgártu, ale ma tam už nenašli, lebo už som stiadiaľ stihol odísť. Tam ma hľadali z domu do domu.
A teraz opíšem tú komickú stranu môjho hľadania. Ako sa neskôr, keď už bola obnovená naša cirkev, stretol raz s o. Petraševičom, ktorý mi rozpovedal, ako to bolo ďalej s mojim hľadaním. On sám sa tiež ukrýval ako ja, ale jeho chytili eštebáci a tak s ním prišli po mňa...
Vtedy tam v Hobgárte začal s tým eštebákom chodiť po domoch a dopytovať sa na mňa. Keď už prešli niekoľko domov a nenašli ma, o. Petraševič poradil eštebákovi, žeby nechodili spolu dvaja, lebo tak sa im neukážem, bude mi to podozrivé, ale že on sám pôjde ma hľadať a potom ma privedie. Eštebák súhlasil a tak o. Petraševič začal chodiť sám po domoch.
Ale bola to len finta, lebo keď videl, že ho eštebák nepozoruje, prestal ma hľadať, vzal nohy na plecia a utiekol z dediny preč. Keď eštebák spozoroval že mu o. Nikefor unikol, rozhodil rukami a začal kričať po dedine, že mu unikol zlodej, aby ho chytili. Sám však zavolal zo Starej Ľubovne žandárov na pomoc. Ako som sa potom dozvedel, došiel plný autobus žandárov a začali ma po dedine hľadať. Ľudia boli veľmi prekvapení, ale nezradili nič.
Toto som až hodne neskoro dozvedel. Samozrejme, že žandári nikoho nenašli, a o Nikefor bol už preč. Šťastne sa dostal až do Maďarska, kde ho však po istej dobe objavili tamojší žandári a odovzdali ho naspäť na Slovensko, kde ho zaistili znovu a tak si potom odsedel dva roky.
Po týchto udalostiach uznal som, že sa ďalej nebudem ukrývať, a preto som druhý deň ráno odcestoval do Kráľoviec pri Košiciach rozlúčiť sa s manželkou a deťmi. A tak druhý deň odcestoval som do Prešova, že sa tam sám prihlásim na SNB. Ráno som sa zastavil u svojej sestry, kde ma zachvíľu došiel zaistiť jeden eštebák. Až tak po mne sliedili...
V Prešove ma potom súdili a keď som počul nad sebou rozsudok na tri roky, pamätám sa, že sa začali podo mnou nohy triasť... .
Po odvolaní znížili mi trest na rok a pol a tie som aj odsedel.
Po prepustení pracoval som v Pozemných stavbách, ale začiatkom júla 1958 ma znovu zaistili a tak som znovu odsedel poldruha roka.
Teraz už ťahám 94-tý rok života a trápia ma rôzne neduhy staroby, a k tomu, priznám sa, že sa nerád vraciam k týmto strastiplným spomienkam tohto životného obdobia. Ďakujem milému Pánu Bohu, že som sa dožil tak vysokého veku a v tichosti prežívam azda posledné mesiace života v spoločnosti manželky a našej milej dcéry Márie, ktorá je „takrečeno“ našim anjelom strážnym.
o. Štefan Simko
Gréckokatolícky kňaz
Príbeh a fotografiu poskytol Peter Sandtner
Konfederácia politických väzňov
Predseda mestkej organizácie v Bratislave
Najnovšie

- Martin Fedorko
Obrátenie ako cesta - Zuzana Chochulová
Akú farbu má duša človeka - Yvona Jandzíková
Keď lietajú motýle - Ľubomír Klieštik
Veľký príbeh o malej Lucke - Lucia Drábiková
Vo všetkom slávne víťazím(e) skrze Toho, ktorý nás miluje.
Náhodné
- Yvona Jandzíková
Keď lietajú motýle - Mária Anna Staneková OSU
- Dr. Gloria Polo
Zázračne uzdravená po zásahu bleskom - Catherine Ndberebová
Zdroj sily - Denis Chane Sing Guan
Domov srdca
Celkovo 491 príbehov v tomto jazyku.
Spolu 502 vo všetkých jazykoch. Pre zmenu jazyka prosím kliknite na jednu z vlajok.
Rozhovory
- Renáta Ocilková
Mám veľa dobrých skúsenosti s Rómami, hlavne s tými, ktorí sa nechávajú premieňať Bohom. Obrátení Rómovia sú mi v mnohom príkladom: sú vďační, verní priatelia, čistotní so zmyslom pre poriadok, starostliví rodičia, súdržní. Ich viera a vrúcne modlitby dokážu vyprosiť zázraky. Stretnutia s nimi sú pre mňa veľkým požehnaním.
- Anna Verešová
Pri tejto očiste verejného života však musí byť prítomný silný kresťanský hlas. A tento hlas by mal upozorňovať na nenahraditeľnú úlohu, ktorú v každej spoločnosti hrá rodina. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde mladí ľudia nebudú váhať založiť si rodinu. Ako politici by sme našou prácou mali prispieť k tomu, aby tu bolo dosť práce, aby otcovia nemuseli chodiť na týždňovky do zahraničia, aby skrátka rodiny mohli ostať pokope doma, tu, na Slovensku. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde bude rodina na prvom mieste a v centre všetkých verejných politík.
- Branislav Škripek
Korupcia začína v ľudských srdciach. Ak budeme považovať aj na Slovensku za normálne, že ak ideme na úrad, k lekárovi tak v rukách máme obálku s “nejakým všimným”, tak korupciu nevymýtime. Pred nejakým časom som čítal štatistický prieskum ktorý odhalil, že korupciu v nejakej forme schvaľuje až dve tretiny Slovákov. Nie ako niečo vítané, lež ako nevyhnutné zlo a nástroj spoločenského fungovania. To je vážna vec.