Dobré správy

  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29
  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - o. Štefan Simko

small_small_small_o. Štefan Simko.jpg

Gréckokatolícky kňaz prenasledovaný pre vieru v Boha

Po vyhlásení pravoslávneho soboru a zákazu našej cirkvi, nič som nepodpisoval a preto zo strachu pred zaistením a transportu do českých krajín začal som sa ukrývať vo svojej farnosti Matysová u jednej bezdetnej rodiny.

Prežíval som aj tak úzkosť a nepokoj. To trvalo takmer dva roky.

Na jar roku 1952 prešiel som do susednej dediny Hobgárt, kde som aj prenocoval.

Keď som sa už chystal vrátiť do Matysovej, zrazu mi domáci zvestoval, že ma po dedine hľadajú dvaja ľudia, pravdepodobne eštebáci. Ja som sa prebral z prekvapenia a odišiel som cez kopec do Matysovej, aby ma tam nechytili. Bolo to už k večeru. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi doma, kde som sa ukrýval, zvestovali, že prišli po mňa dvaja na aute a to jeden kňaz, o. Nikefor Petraševič, ktorý vedel o tom, kde som sa ja skrýval, - pravdepodobne s jedným eštebákom. Samozrejme, že ma doma nenašli, ale domáci im povedali, že som odišiel do Hobgártu.

Oni ma potom, ako som už podotkol, odišli hľadať aj do Hobgártu, ale ma tam už nenašli, lebo už som stiadiaľ stihol odísť. Tam ma hľadali z domu do domu.

A teraz opíšem tú komickú stranu môjho hľadania. Ako sa neskôr, keď už bola obnovená naša cirkev, stretol raz s o. Petraševičom, ktorý mi rozpovedal, ako to bolo ďalej s mojim hľadaním. On sám sa tiež ukrýval ako ja, ale jeho chytili eštebáci a tak s ním prišli po mňa...

Vtedy tam v Hobgárte začal s tým eštebákom chodiť po domoch a dopytovať sa na mňa. Keď už prešli niekoľko domov a nenašli ma, o. Petraševič poradil eštebákovi, žeby nechodili spolu dvaja, lebo tak sa im neukážem, bude mi to podozrivé, ale že on sám pôjde ma hľadať a potom ma privedie. Eštebák súhlasil a tak o. Petraševič začal chodiť sám po domoch.

Ale bola to len finta, lebo keď videl, že ho eštebák nepozoruje, prestal ma hľadať, vzal nohy na plecia a utiekol z dediny preč. Keď eštebák spozoroval že mu o. Nikefor unikol, rozhodil rukami a začal kričať po dedine, že mu unikol zlodej, aby ho chytili. Sám však zavolal zo Starej Ľubovne žandárov na pomoc. Ako som sa potom dozvedel, došiel plný autobus žandárov a začali ma po dedine hľadať. Ľudia boli veľmi prekvapení, ale nezradili nič.
Toto som až hodne neskoro dozvedel. Samozrejme, že žandári nikoho nenašli, a o Nikefor bol už preč. Šťastne sa dostal až do Maďarska, kde ho však po istej dobe objavili tamojší žandári a odovzdali ho naspäť na Slovensko, kde ho zaistili znovu a tak si potom odsedel dva roky.

Po týchto udalostiach uznal som, že sa ďalej nebudem ukrývať, a preto som druhý deň ráno odcestoval do Kráľoviec pri Košiciach rozlúčiť sa s manželkou a deťmi. A tak druhý deň odcestoval som do Prešova, že sa tam sám prihlásim na SNB. Ráno som sa zastavil u svojej sestry, kde ma zachvíľu došiel zaistiť jeden eštebák. Až tak po mne sliedili...

V Prešove ma potom súdili a keď som počul nad sebou rozsudok na tri roky, pamätám sa, že sa začali podo mnou nohy triasť... .

Po odvolaní znížili mi trest na rok a pol a tie som aj odsedel.

Po prepustení pracoval som v Pozemných stavbách, ale začiatkom júla 1958 ma znovu zaistili a tak som znovu odsedel poldruha roka.

Teraz už ťahám 94-tý rok života a trápia ma rôzne neduhy staroby, a k tomu, priznám sa, že sa  nerád vraciam k týmto strastiplným spomienkam tohto životného obdobia. Ďakujem milému Pánu Bohu, že som sa dožil tak vysokého veku a v tichosti prežívam azda posledné mesiace života v spoločnosti manželky a našej milej dcéry Márie, ktorá je „takrečeno“ našim anjelom strážnym.  

 

o. Štefan Simko
Gréckokatolícky kňaz

 

Príbeh a fotografiu poskytol Peter Sandtner
Konfederácia politických väzňov
Predseda mestkej organizácie v Bratislave

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium