Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - o. Štefan Simko

small_small_small_o. Štefan Simko.jpg

Gréckokatolícky kňaz prenasledovaný pre vieru v Boha

Po vyhlásení pravoslávneho soboru a zákazu našej cirkvi, nič som nepodpisoval a preto zo strachu pred zaistením a transportu do českých krajín začal som sa ukrývať vo svojej farnosti Matysová u jednej bezdetnej rodiny.

Prežíval som aj tak úzkosť a nepokoj. To trvalo takmer dva roky.

Na jar roku 1952 prešiel som do susednej dediny Hobgárt, kde som aj prenocoval.

Keď som sa už chystal vrátiť do Matysovej, zrazu mi domáci zvestoval, že ma po dedine hľadajú dvaja ľudia, pravdepodobne eštebáci. Ja som sa prebral z prekvapenia a odišiel som cez kopec do Matysovej, aby ma tam nechytili. Bolo to už k večeru. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi doma, kde som sa ukrýval, zvestovali, že prišli po mňa dvaja na aute a to jeden kňaz, o. Nikefor Petraševič, ktorý vedel o tom, kde som sa ja skrýval, - pravdepodobne s jedným eštebákom. Samozrejme, že ma doma nenašli, ale domáci im povedali, že som odišiel do Hobgártu.

Oni ma potom, ako som už podotkol, odišli hľadať aj do Hobgártu, ale ma tam už nenašli, lebo už som stiadiaľ stihol odísť. Tam ma hľadali z domu do domu.

A teraz opíšem tú komickú stranu môjho hľadania. Ako sa neskôr, keď už bola obnovená naša cirkev, stretol raz s o. Petraševičom, ktorý mi rozpovedal, ako to bolo ďalej s mojim hľadaním. On sám sa tiež ukrýval ako ja, ale jeho chytili eštebáci a tak s ním prišli po mňa...

Vtedy tam v Hobgárte začal s tým eštebákom chodiť po domoch a dopytovať sa na mňa. Keď už prešli niekoľko domov a nenašli ma, o. Petraševič poradil eštebákovi, žeby nechodili spolu dvaja, lebo tak sa im neukážem, bude mi to podozrivé, ale že on sám pôjde ma hľadať a potom ma privedie. Eštebák súhlasil a tak o. Petraševič začal chodiť sám po domoch.

Ale bola to len finta, lebo keď videl, že ho eštebák nepozoruje, prestal ma hľadať, vzal nohy na plecia a utiekol z dediny preč. Keď eštebák spozoroval že mu o. Nikefor unikol, rozhodil rukami a začal kričať po dedine, že mu unikol zlodej, aby ho chytili. Sám však zavolal zo Starej Ľubovne žandárov na pomoc. Ako som sa potom dozvedel, došiel plný autobus žandárov a začali ma po dedine hľadať. Ľudia boli veľmi prekvapení, ale nezradili nič.
Toto som až hodne neskoro dozvedel. Samozrejme, že žandári nikoho nenašli, a o Nikefor bol už preč. Šťastne sa dostal až do Maďarska, kde ho však po istej dobe objavili tamojší žandári a odovzdali ho naspäť na Slovensko, kde ho zaistili znovu a tak si potom odsedel dva roky.

Po týchto udalostiach uznal som, že sa ďalej nebudem ukrývať, a preto som druhý deň ráno odcestoval do Kráľoviec pri Košiciach rozlúčiť sa s manželkou a deťmi. A tak druhý deň odcestoval som do Prešova, že sa tam sám prihlásim na SNB. Ráno som sa zastavil u svojej sestry, kde ma zachvíľu došiel zaistiť jeden eštebák. Až tak po mne sliedili...

V Prešove ma potom súdili a keď som počul nad sebou rozsudok na tri roky, pamätám sa, že sa začali podo mnou nohy triasť... .

Po odvolaní znížili mi trest na rok a pol a tie som aj odsedel.

Po prepustení pracoval som v Pozemných stavbách, ale začiatkom júla 1958 ma znovu zaistili a tak som znovu odsedel poldruha roka.

Teraz už ťahám 94-tý rok života a trápia ma rôzne neduhy staroby, a k tomu, priznám sa, že sa  nerád vraciam k týmto strastiplným spomienkam tohto životného obdobia. Ďakujem milému Pánu Bohu, že som sa dožil tak vysokého veku a v tichosti prežívam azda posledné mesiace života v spoločnosti manželky a našej milej dcéry Márie, ktorá je „takrečeno“ našim anjelom strážnym.  

 

o. Štefan Simko
Gréckokatolícky kňaz

 

Príbeh a fotografiu poskytol Peter Sandtner
Konfederácia politických väzňov
Predseda mestkej organizácie v Bratislave

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium