Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Derek Prince
Boží liek

small_Derek Prince.jpg

Svetoznámy biblický učiteľ, autor mnohých kníh napr.: Blessing or Curse: You Can Choose, Marriage Covenant, Entering the Presence of God, Husbands and Fathers, Entering the Presence of God a mnohých ďalších. Viac o jeho službe na webovej stránke derekprince.com.

Počas mojej služby v Britskej armáde v priebehu druhej svetovej vojny som 12 mesiacov ležal chorý s chronickou kožnou infekciou na konci vojenskej nemocnice v Egypte.

Mesiac po mesiaci som bol viac a viac presvedčený, že v tej horúcej klíme ani doktori neveria, že by som mohol byť uzdravený.

Krátko pred ochorením som sa stal kresťanom a bol som pokrstený v Duchu Svätom. Mal som skutočný a osobný vzťah s Bohom. Cítil som, že On nejakým spôsobom musí odpovedať na moje problémy, ale nevedel som ako sa k tej odpovedi dopracovať.

Znova a znova som sám sebe povedal „ viem, že ak budem mať vieru, Boh ma uzdraví“. Potom som vždy dodal „ ale nemám vieru.“ Každý krát, keď som si to povedal, našiel som sám seba v tom, čo John Bunyan nazýva “temnou púšťou”- temnom, osamelom údolí zúfalstva. Jedného dňa, trblietavý lúč slnka prerazil temnotou. Dopadol na môj vankúš na posteli, keď som držal Bibliu otvorenú na mojich nohách. Moje oči boli okamžite zaujaté veršom z Rim 10,17 „Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Ak nemám vieru, môžem ju získať!

Ale ako tá viera prichádza? Čítal som verš opäť, „Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Vždy som prijímal Bibliu ako slovo Boha. Takže zdroj viery bol priamo tam v mojich rukách. Ale čo bolo myslené tým, že „z hlásania?“ Ako môžem „počuť“ čo mi Biblia chce povedať?

Rozhodol som sa ísť späť na začiatok Biblie a prečítať ju celú, knihu za knihou do radu. Súčasne som si zaopatril modrú ceruzku s cieľom podčiarkovať modrou každú časť Písma, ktorá sa dotýkala nasledujúcich tém: uzdravenie, fyzická sila, dlhý život. Miestami to bolo pre mňa náročné, ale vytrval som. Bol som prekvapený, ako často som potreboval modrú ceruzku.

Asi po dvoch mesiacoch som sa dostal ku knihe Prísloví. Tam vo štvrtej kapitole som našiel 3 nasledujúce verše, ktoré si vyžadovali moju modrú ceruzku. „Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom! Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca! Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom.“ (Prísl 4,20 -22)

Keď som podčiarkoval tieto slová, ich význam sa začal predo mnou otvárať. „Môj synu...“ Bol to môj Otec, Boh, hovoriaci priamo ku mne, Jeho dieťaťu. Toto posolstvo bolo veľmi osobné. Boh mi rozprával, že Jeho „slová“ a Jeho „vyjadrenia“ môžu pre mňa znamenať „uzdravením pre moje telo vonkoncom.“ Ako by mi Boh mohol prisľúbiť viac pre moje fyzické telo, ako toto? „Zdravie“ a „choroba“ boli protikladmi, jedno vylučujúc druhé. Ak som mohol mať zdravie „ v celom mojom tele“, potom v mojom celom fyzickom tele, by už nebol žiadny priestor pre choroby.

Všimol som si, že pod čiarou mojej Biblie bol alternatívny preklad slova „zdravie.“ Bol ním „liek.“ Môžu Božie „slová“ a „vyjadrenia“ skutočne byť „liekom“ pre uzdravenie celého môjho tela? Po väčšom vnútornom zvažovaní som sa rozhodol uskutočniť test.

Na moju vlastnú žiadosť mi bol zastavený prísun liekov. Potom som začal prijímať Božie slová ako môj liek. Odkedy som bol v nemocnici ako pacient vojenského transferu, som sa oboznámil so spôsobom kedy pacienti bežne prijímali ich lieky, „3 krát denne po jedle.“ Rozhodol som sa zobrať Božie slovo ako môj liek týmto spôsobom.

Keď som urobil rozhodnutie, Boh prehovoril do mojej mysle slovami tak jasne, ako keby som ich počul zrozumiteľne: „ Keď doktor predpíše osobe lieky, inštrukcie pre ich príjem sú na fľaške. Toto je moja fľaška medicíny a inštrukcie sú na nej. Mal by si ich radšej čítať.“

Pozorným čítaním veršov opäť a opať som tam uvidel 4 „inštrukcie“ pre príjem Božích „liekov“:

Prvá inštrukcia: „vnímaj...“ musím nerozpoltene sústrediť pozornosť na Božie slová, ako ich čítam.

Druhá inštrukcia: „nakloň ucho...“ Nakloniť moje ucho poukazuje na pokorný, učenlivý postoj. Musím odložiť nabok svoje vlastné predsudky a predstavy a prijať s otvorenou mysľou to, čo mi Boh hovorí.

Tretia inštrukcia: „Nespúšťaj oči z nich...“, musím udržať moje oči zamerané na Božie slová. Musím im umožniť vybočiť z názorov iných, konfliktných zdrojov, ako sú knihy a články nezaložené na Svätom Písme.

Štvrtá inštrukcia: „chráň si ich v hĺbke srdca...“ Dokonca, keď už uvedené slová nie sú viac pred mojimi očami, musím nad nimi naďalej meditovať v mojom srdci a zadržať ich v najhlbšom zdroji a centre môjho života.

Pre popísanie toho, čo všetko sa udialo v nasledujúcich mesiacoch, na to by bola potrebná minimálne samostatná kniha. Armáda ma premiestnila z Egypta do Sudánu, krajiny s jednou z najhorších klimatických podmienok v Afrike, kde teploty dosahovali 127 stupňov Fahrenheita (to jest 52,8 stupňov Celzia). Nadmerné teplo vždy zhoršilo stav mojej pokožky. Všetko v mojom okolí bolo nepriaznivé pre moje uzdravenie. Zdraví muži všade okolo mňa choreli.

Postupne som si uvedomil, že Božie prísľuby nezávisia od vonkajších okolností, ale výhradne od splnenia Jeho podmienok. Tak som jednoducho pokračoval v prijímaní môjho „lieku“ 3 krát denne.

Po každom hlavnom jedle som sklonil moju hlavu nad otvorenú Bibliu a povedal som „ Pane, Ty si mi prisľúbil, že tieto slová budú mojím liekom pre celé moje telo. Prijímam ich ako moje lieky teraz v mene Ježiš!“

Žiadna okamžitá, dramatická zmena sa nekonala. Nezakúsil som nič, čo by som mohol opísať ako „zázrak.“ Ale potom, čo som bol asi 3 mesiace v Sudáne som objavil, že môj „liek“ ma uzdravil, v zmysle inštrukcií. Bol som perfektne zdravý. Už nebola žiadna choroba nikde v mojom tele. V skutočnosti a doslovne som prijal „uzdravenie tela vonkoncom.“

Nebol to prípad „ výhry pozitívnej mysle nad skutočnosťou“ teda nejakým spôsobom dočasná ilúzia, ktorá by rýchlo vyprchala. Odvtedy prešlo 35 rokov. S pár malými a krátkymi výnimkami som pokračoval v radosti z môjho vynikajúceho zdravia. Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že cez to obdobie testovania a výsledného víťazstva som sa stretol so zdrojom života prevyšujúcim prirodzenú úroveň, ktorá stále pracuje v mojom fyzickom tele aj dnes.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium