Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Pavel Hradil
Sila odhodlania

small_small_pavel hradil.jpg

Otec dvoch detí, v súčastnosti profesionálny rodič.

Narodil som sa v rodine, kde som bol od malička vedený aj so svojou sestrou k Bohu. Bola to viac tradičná cesta, ale Boha sme poznali. K prvému osobnejšiemu kontaktu s Bohom som sa dostal v ôsmej triede.

Ďakujem mojim rodičom za to, že aj keď mi ostával posledný rok na ZŠ, neváhali a dali ma na novo otvorenú cirkevnú školu. Tu som objavil úžasný kolektív priateľov a učiteľa náboženstva, ktorý nám ukázal, akou cestou sa máme uberať, aby sme dosiahli večný život. Bolo to veľmi oslovujúce a ja som túžil celý svoj život obetovať Bohu - duchovnému povolaniu. Nemal som ani chuť započať štúdium na svojej vysnívanej strednej škole – strojarine a rozhodol som sa pre novootvorené cirkevné gymnázium. Tu v treťom ročníku som spoznal obnovu v Duchu Svätom. Dospieval som a prvý krát sa ma Boh osobne dotýkal.

Dominantná racionálna zložka mojej osobnosti mnohokrát bránila mojim emóciám vyjsť na povrch. Napriek tomu som prežíval s Ježišom oázu pokoja, silu odhodlania a Božieho bojovníka. Mohol som siahnuť na jeho dary, prežívať dobrodružstvo a milosť evanjelizácie. Mali sme spoločenstvo. Tu sme zažívali Božie vedenie do služby a povolania. Boh nám dal úžasných vodcov a vedenie. Boli a sú to pre mňa veľké vzory. Postupne som rástol a v spoločenstve som si našiel svoju životnú partnerku Martušku. Ukončil som vysokú školu – Liečebnú pedagogiku, pre ktorú som sa rozhodol práve z dôvodu túžby raz v živote pracovať s ľudmi. V tomto bode života mi zomrel otec. Pre mňa to bola ohromujúca skúsenosť s prijatím smrti. Aj keď to bol smutný čas, zažíval som veľmi konkrétne prechod z jedného sveta do toho k Ježišovi a nabral som veľkú istotu a pokoj v tom, že raz – kedykoľvek - príde čas smrti a môžem sa na tento moment tešiť. Následne som prešiel rôzne zamestnania od komerčných až po sociálne. Hľadal som svoje miesto v .povolaní. Nakoľko som technicky orientovaný na jednej strane a na druhej je veľká túžba pracovať pre ľudí, nevedel som nájsť to pravé miesto, kde by som mohol odovzdať svoj potenciál.

Po ôsmich rokoch manželstva a dvoch našich deťoch sme sa s Martuškou dozvedeli o možnosti pracovať ako profesionálni rodičia. To znamená prijať deti z detského domova a starať sa o ne pokiaľ sa pre nich nenájde vhodná adoptívna, pestúnska alebo uzdravená biologická rodina. Bývali sme v paneláku a tak nám bolo jasné, že pokiaľ chceme túto prácu vykonávať obaja, budeme musieť prijať viac detí a preto budeme potrebovať dom.

Po rôznych hľadajúcich útrapách sme objavili dom v krásnom kopaničiarskom prostredí, 112km od domova, kde sme mali všetkých priateľov a rodinu. Nebolo to ľahké rozhodnutie, hlavne pre Martušku. V jednom okamihu sme menili prácu, bývanie aj sociálne prostredie. Dom, ktorý sme kúpili bol v zúfalom stave. Veľa veci nám pri kúpe utajili a preto začiatky boli náročné. Mnoho krát som Bohu hovoril, prečo to dopustil, aby sme kúpili tento zlý dom. Dnes vidím, že lepšia voľba byť nemohla. Dom sme po čase skrotili a naučili sa z niektorými vecami existovať.

Prostredie pre našu prácu je fantastické a neviem si predstaviť, že by sme bývali v zástavbe, trebárs aj na dedine. Deti tu majú voľnosť, pokoj a prírodu, ktorá nám tu stále sprítomňuje Boha.

Až odstupom času vidím, aký bol Boh milostivý a dobrý, keď nás poslal práve sem. Stačilo tak málo a boli by sme úplne inde. Jeden dom sme stratili v poslednej minúte a zdal sa nám tak ideálny. Len som si vtedy povzdychol – snáď to tak má byť. Je mi to len dôkazom, že áno. Boh vie kam nás vedie, i keď to v prítomnosti tak nevyzerá. Padám a robím chyby. Práca, ktorú robíme je krásna, ale psychicky únavná a o to viac sa rodia tie chyby. Ale za tých 34 rokov viem, že dôležitá je vernosť, pokora, poslušnosť. Potom viem, že Boh ma zdvihne, keď padnem, ukáže smer, aj keď ho nevidíme a my tým pádom dovolíme rásť nie len sebe, ale aj našim deťom a tým, ktorý nám boli zverení.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium