Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Prof. Július Krempaský, DrSc.

small_Krempasky julius.jpg

Profesor fyziky, manžel a otec troch detí.

Som už skoro osomdesiatročný prírodovedec - fyzik, ale napriek tomuto vysokému veku som ešte aktívny v pedagogickom procese, a to na dvoch vysokých školách. Som už teda dosť starý na to, aby som sa zamyslel nad svojim životným krédom. Znelo by asi takto:

Keby sa mi môj život rozvíjal tak, ako som si ho sám vysníval, asi by som zle dopadol. Akceptoval som však riadenie „zhora“, a to ma zachránilo.

Ako mladý chlapec som si totiž vlastnou vinou poškodil, zdravie tak, že som sa musel rozlúčiť so športovou kariérou a musel som začať pracovať viac hlavou ako nohami. To mi prinieslo omnoho viac potešenie, aj keď jednoduché to vôbec nebolo.

Študoval som za totality a kedže som bol veriaci a učil som sa aj zo „zakázaných“ kníh, bol som potrestaný tým, že som na výslednom vysvedčení dostal o jeden stupeň nižšiu známku, akú som si „zaslúžil“, ale čo sa zdalo byť ešte horšie, nesmel som zostať v zamestnaní na Prír. fak. KU, kde mali o mňa záujem. Zmilovali sa nado mnou na Vysokej škole technickej a dodnes Pánu Bohu ďakujem za to, že sa to tak stalo. Ale ani tam som to nemal ľahké - pre svoju idelogickú „závadnosť“ som nemal nijaké šance na postup ani na žiadne „funkcie“. Tak som si musel začať privyrábať tým, že som sa začal venovať aj rozličným výstupom fyziky, okrem iného aj do viery, aby som dajako vyživil manželku a tri deti a opäť som za tento osud Nebesiam vďačný. Ony totiž tak zázračne „zaranžovali“ môj ďalší osud nielen v tom, že som sa dostatočne vzdelal aj v interdisciplinárnych odboroch/podľa Einsteina som robil čo som chcel a ešte ma za to aj platili, ale totalita bola napokon takmer donútená mi udeliť nielen profesúru, ale aj členstvo v najvyššej vedeckej ustanovizni - Slovenskej a potom aj v Československej Akadémíi vied.

Odvtedy vždy, keď sa na mňa valia nejaké nepríjemnosti, už sa vôbec nepýtam Pána Boha, prečo práve ja, ale sa opatrne vyzvedám, na čo by to asi tak mohlo byť dobré. Odporúčam túto filozofiu každému človeku a som presvedčený, že ked' si to ľudia osvoja, bude ich na svete podstatne viac šťastlivých.

Pokiaľ ide o moju vieru, je skôr racionálna ako emocionálna. S úžasom a v rozpore s „vedeckými“ predpoveďami sa totiž ukázalo, že rozvoj vedy neprináša likvidáciu viery, ale naopak jej podporu. Sám som k tomu trendu prispel aj svojou publikačnou a prednáškovou aktivitou.


„Korunou“ v tomto trende sa mi javí najnovšla publikácia amerického (veriaceho) fyzika F. Tiplera „Physics of the Christianity“, v ktorej sa pokúša teológiu doslova „fyzikalizovať“. Z jeho postrehov doslova vyplýva záver, že v pomyselnej súťaži o ideologickú koncepciu či dokonca teológiu, ktoré by boli najadekvátnejšie nášmu vesmíru, ktorý môžeme vedecky skúmať, má kresťanská filozofia jasne dominujúce postavenie.

Viera podopretá vedou má tú prednosť, že je odolná voči rozličným emocionálnym a psychologickým zážitkom. Je to viera, ktorú tak krásne a lapidáme vyjadril jeden čitateľ - ináč veľmi drsno prenasledovaný „osudom“ - v moravskom časopise „Svetlo“:

„Pane Bože, verím v Teba napriek tomu, že robíš všetko preto, aby som v Teba neveril“.

Vianoce 2009


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium