Dobré správy

  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03
  • Soľba Kláštor v lese
    Ako dať život na ostrove? Ako postaviť kláštor uprostred hlbokého lesa, ďaleko obývaných miest- od nuly, na blate a skládke? A čo viac, zaviesť do lesa komunikáciu, postaviť 10 chrámov, založiť detský domov a strednú školu. Pricestujte do Nikolo-Soľbinského ženského kláštora v mestečku Soľba Jaroslavskej oblasti, v Rusku a na vlastné oči sa presvedčíte, že Bohu nie je nič nemožné.
    2019-11-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Roman Tarina
Drobec

small_Roman Tarina1.jpg

Priateľ na večnosti. Vyrastal v Topoľčanoch. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu v Bratislave.

Zomrel Drobec. Romana Tarinu všetci kamaráti prezývali Drobec. K tej prezývke sa dostal vďaka tomu, že bol ako osobnosť neprehliadnuteľný a navyše malý vzrastom určite nebol.

Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú.

S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.

Drobec bol náš dlhoročný rodinný priateľ. Vianoce, Veľkú noc, narodeniny, sviatky sme vždy oslavovali spolu u nás. Pre nás bol ako člen rodiny.

Mama, ktorá ho vychovávala celý život sama, mu zomrela pred 10 rokmi. Z rodiny mu po jej smrti ostal iba bratranec Libor a Norbert, ktorých rád spomínal a navštevoval. Má ešte krstnú mamu, ktorá bola kamarátka jeho mamy. Krstná mama ho tiež milovala ako vlastného syna.

Drobca som spoznal skrze svoju manželku Moniku, ktorá ho poznala dávno predtým, než sme sa stali manželia. Vyženil som takto priateľa.

Drobec bol veľmi spoločenský, veľmi rád čítal a kupoval knihy, bol mimoriadne inteligentný a vzdelaný, mal celosvetový rozhľad, mal svoje, často krát aj vyhranené názory, ktoré rád a otvorene vyslovoval. Vznikali veľmi zaujímavé diskusie, v ktorých sme sa často plamenne sporili. Osobitne ho hnevala nespravodlivosť na Slovensku a aj vo svete, ako aj niekoľko ročný trend verejného znevažovania kresťanov v spoločnosti, ktoré živia médiá už aj u nás. Pre mňa naša častá názorová rozdielnosť bola však vždy obohacujúca a myslím, že to bolo tak vzájomne.

Miloval šport a kultúru. Mal v týchto oblastiach neskutočný prehľad. Zúčastňoval sa na všetkých pre neho zaujímavých športových a kultúrnych podujatiach. Počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji k nám chodil so slovenským dresom a so slovenskou zástavou. Keď naši dali gól, boli sme najhlučnejší fanúšikovia.

Drobec si vedel užívať život naplno. Najlepšie pri dobrom jedle a vínku. Vedel nám tým ukázať a pripomenúť ako sa v kruhu priateľov vychutnáva a oslavuje život.

Drobec začal nasávať vieru už od materského mlieka svojej mamy, ktorá ho od malička viedla k Bohu. Túto vieru si osvojil aj ako dospelý a žil ju naplno.

Veľmi si vážil vzťahy a osobitne priateľstvá s ľuďmi.

Pohyboval sa v mnohých kresťanských komunitách, kde sa cítil doma. Mnohí ho poznajú od saleziánov na Trnávke alebo z bratislavského UPC, z Petržalskej farnosti na Daliborovom námestí, z Quo vadis...

V televízii Lux pôsobil nejaký čas ako moderátor.

Ako priateľov z kňazov spomínal najmä Petra Bicáka, Juraja Drobného, Jozefa Kováčika a Milana Bubáka.

Osobný a dlhoročný vzťah mal aj s otcom biskupom Františkom Rábekom. Keď som mu oznamoval, že Drobec zomrel, tak ochotne a pohotovo povedal, že sa s Drobcom príde rozlúčiť a povedie za neho zádušnú omšu a pohrebné obrady.

Všetci na tomto svete bojujeme svoje boje, nesieme svoje kríže a usilujeme sa o to najlepšie ako vieme.

Tak to bolo aj s Drobcom. Mal svoje boje, svoje zranenia a svoje kríže. Celý život hľadal Pána, ktorý je milosrdný, život dávajúci a žehnajúci.

Drobec, predišiel si nás do večnej slávy a večného života. Modlíme sa, aby si uzrel Ježišovu milosrdnú tvár, ktorá Ťa víta doma s otvorenou náručou.

Lebo Ježiš sám povedal: "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!" (Jn 14, 2)

Posledná rozlúčka s Drobcom bude v stredu 22.1.2020 o 14:00 hod. vo farskom kostole na Námestí M. R. Štefánika v Topoľčanoch a pohrebné obrady o 15:00 hod. na starom cintoríne.

 

Marek Nikolov


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium