Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Roman Tarina
Drobec

small_Roman Tarina1.jpg

Priateľ na večnosti. Vyrastal v Topoľčanoch. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu v Bratislave.

Zomrel Drobec. Romana Tarinu všetci kamaráti prezývali Drobec. K tej prezývke sa dostal vďaka tomu, že bol ako osobnosť neprehliadnuteľný a navyše malý vzrastom určite nebol.

Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú.

S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.

Drobec bol náš dlhoročný rodinný priateľ. Vianoce, Veľkú noc, narodeniny, sviatky sme vždy oslavovali spolu u nás. Pre nás bol ako člen rodiny.

Mama, ktorá ho vychovávala celý život sama, mu zomrela pred 10 rokmi. Z rodiny mu po jej smrti ostal iba bratranec Libor a Norbert, ktorých rád spomínal a navštevoval. Má ešte krstnú mamu, ktorá bola kamarátka jeho mamy. Krstná mama ho tiež milovala ako vlastného syna.

Drobca som spoznal skrze svoju manželku Moniku, ktorá ho poznala dávno predtým, než sme sa stali manželia. Vyženil som takto priateľa.

Drobec bol veľmi spoločenský, veľmi rád čítal a kupoval knihy, bol mimoriadne inteligentný a vzdelaný, mal celosvetový rozhľad, mal svoje, často krát aj vyhranené názory, ktoré rád a otvorene vyslovoval. Vznikali veľmi zaujímavé diskusie, v ktorých sme sa často plamenne sporili. Osobitne ho hnevala nespravodlivosť na Slovensku a aj vo svete, ako aj niekoľko ročný trend verejného znevažovania kresťanov v spoločnosti, ktoré živia médiá už aj u nás. Pre mňa naša častá názorová rozdielnosť bola však vždy obohacujúca a myslím, že to bolo tak vzájomne.

Miloval šport a kultúru. Mal v týchto oblastiach neskutočný prehľad. Zúčastňoval sa na všetkých pre neho zaujímavých športových a kultúrnych podujatiach. Počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji k nám chodil so slovenským dresom a so slovenskou zástavou. Keď naši dali gól, boli sme najhlučnejší fanúšikovia.

Drobec si vedel užívať život naplno. Najlepšie pri dobrom jedle a vínku. Vedel nám tým ukázať a pripomenúť ako sa v kruhu priateľov vychutnáva a oslavuje život.

Drobec začal nasávať vieru už od materského mlieka svojej mamy, ktorá ho od malička viedla k Bohu. Túto vieru si osvojil aj ako dospelý a žil ju naplno.

Veľmi si vážil vzťahy a osobitne priateľstvá s ľuďmi.

Pohyboval sa v mnohých kresťanských komunitách, kde sa cítil doma. Mnohí ho poznajú od saleziánov na Trnávke alebo z bratislavského UPC, z Petržalskej farnosti na Daliborovom námestí, z Quo vadis...

V televízii Lux pôsobil nejaký čas ako moderátor.

Ako priateľov z kňazov spomínal najmä Petra Bicáka, Juraja Drobného, Jozefa Kováčika a Milana Bubáka.

Osobný a dlhoročný vzťah mal aj s otcom biskupom Františkom Rábekom. Keď som mu oznamoval, že Drobec zomrel, tak ochotne a pohotovo povedal, že sa s Drobcom príde rozlúčiť a povedie za neho zádušnú omšu a pohrebné obrady.

Všetci na tomto svete bojujeme svoje boje, nesieme svoje kríže a usilujeme sa o to najlepšie ako vieme.

Tak to bolo aj s Drobcom. Mal svoje boje, svoje zranenia a svoje kríže. Celý život hľadal Pána, ktorý je milosrdný, život dávajúci a žehnajúci.

Drobec, predišiel si nás do večnej slávy a večného života. Modlíme sa, aby si uzrel Ježišovu milosrdnú tvár, ktorá Ťa víta doma s otvorenou náručou.

Lebo Ježiš sám povedal: "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!" (Jn 14, 2)

Posledná rozlúčka s Drobcom bude v stredu 22.1.2020 o 14:00 hod. vo farskom kostole na Námestí M. R. Štefánika v Topoľčanoch a pohrebné obrady o 15:00 hod. na starom cintoríne.

 

Marek Nikolov


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium