Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Roman Tarina
Drobec

small_Roman Tarina1.jpg

Priateľ na večnosti. Vyrastal v Topoľčanoch. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu v Bratislave.

Zomrel Drobec. Romana Tarinu všetci kamaráti prezývali Drobec. K tej prezývke sa dostal vďaka tomu, že bol ako osobnosť neprehliadnuteľný a navyše malý vzrastom určite nebol.

Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú.

S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.

Drobec bol náš dlhoročný rodinný priateľ. Vianoce, Veľkú noc, narodeniny, sviatky sme vždy oslavovali spolu u nás. Pre nás bol ako člen rodiny.

Mama, ktorá ho vychovávala celý život sama, mu zomrela pred 10 rokmi. Z rodiny mu po jej smrti ostal iba bratranec Libor a Norbert, ktorých rád spomínal a navštevoval. Má ešte krstnú mamu, ktorá bola kamarátka jeho mamy. Krstná mama ho tiež milovala ako vlastného syna.

Drobca som spoznal skrze svoju manželku Moniku, ktorá ho poznala dávno predtým, než sme sa stali manželia. Vyženil som takto priateľa.

Drobec bol veľmi spoločenský, veľmi rád čítal a kupoval knihy, bol mimoriadne inteligentný a vzdelaný, mal celosvetový rozhľad, mal svoje, často krát aj vyhranené názory, ktoré rád a otvorene vyslovoval. Vznikali veľmi zaujímavé diskusie, v ktorých sme sa často plamenne sporili. Osobitne ho hnevala nespravodlivosť na Slovensku a aj vo svete, ako aj niekoľko ročný trend verejného znevažovania kresťanov v spoločnosti, ktoré živia médiá už aj u nás. Pre mňa naša častá názorová rozdielnosť bola však vždy obohacujúca a myslím, že to bolo tak vzájomne.

Miloval šport a kultúru. Mal v týchto oblastiach neskutočný prehľad. Zúčastňoval sa na všetkých pre neho zaujímavých športových a kultúrnych podujatiach. Počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji k nám chodil so slovenským dresom a so slovenskou zástavou. Keď naši dali gól, boli sme najhlučnejší fanúšikovia.

Drobec si vedel užívať život naplno. Najlepšie pri dobrom jedle a vínku. Vedel nám tým ukázať a pripomenúť ako sa v kruhu priateľov vychutnáva a oslavuje život.

Drobec začal nasávať vieru už od materského mlieka svojej mamy, ktorá ho od malička viedla k Bohu. Túto vieru si osvojil aj ako dospelý a žil ju naplno.

Veľmi si vážil vzťahy a osobitne priateľstvá s ľuďmi.

Pohyboval sa v mnohých kresťanských komunitách, kde sa cítil doma. Mnohí ho poznajú od saleziánov na Trnávke alebo z bratislavského UPC, z Petržalskej farnosti na Daliborovom námestí, z Quo vadis...

V televízii Lux pôsobil nejaký čas ako moderátor.

Ako priateľov z kňazov spomínal najmä Petra Bicáka, Juraja Drobného, Jozefa Kováčika a Milana Bubáka.

Osobný a dlhoročný vzťah mal aj s otcom biskupom Františkom Rábekom. Keď som mu oznamoval, že Drobec zomrel, tak ochotne a pohotovo povedal, že sa s Drobcom príde rozlúčiť a povedie za neho zádušnú omšu a pohrebné obrady.

Všetci na tomto svete bojujeme svoje boje, nesieme svoje kríže a usilujeme sa o to najlepšie ako vieme.

Tak to bolo aj s Drobcom. Mal svoje boje, svoje zranenia a svoje kríže. Celý život hľadal Pána, ktorý je milosrdný, život dávajúci a žehnajúci.

Drobec, predišiel si nás do večnej slávy a večného života. Modlíme sa, aby si uzrel Ježišovu milosrdnú tvár, ktorá Ťa víta doma s otvorenou náručou.

Lebo Ježiš sám povedal: "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!" (Jn 14, 2)

Posledná rozlúčka s Drobcom bude v stredu 22.1.2020 o 14:00 hod. vo farskom kostole na Námestí M. R. Štefánika v Topoľčanoch a pohrebné obrady o 15:00 hod. na starom cintoríne.

 

Marek Nikolov


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium