Dobré správy

  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03
  • Soľba Kláštor v lese
    Ako dať život na ostrove? Ako postaviť kláštor uprostred hlbokého lesa, ďaleko obývaných miest- od nuly, na blate a skládke? A čo viac, zaviesť do lesa komunikáciu, postaviť 10 chrámov, založiť detský domov a strednú školu. Pricestujte do Nikolo-Soľbinského ženského kláštora v mestečku Soľba Jaroslavskej oblasti, v Rusku a na vlastné oči sa presvedčíte, že Bohu nie je nič nemožné.
    2019-11-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Slavo Pjatak
Najväčšia radosť

small_small_1. Slavo PJatak.jpeg

Mám 42 rokov, pochádzam zo Sabinova, povolaním som pilot, rád behám a venujem sa, okrem svojej rodiny, aj záhradke. Snívam o stanovaní s mojimi chlapcami, o malom drevenom domčeku a o stretnutí sa so všetkými mojimi dávnymi priateľmi, ktorí mi veľmi chýbajú.

Volám sa Slávo, mám 42 rokov, som otec troch krásnych chlapcov a mám nádhernú, obetavú manželku. Keď som mal 18, stál som na križovatke:

  • vyberiem si život s Bohom, neviem kam ma povedie,
  • alebo si pôjdem vlastnou cestou, budem mať svoj život vo vlastných rukách a budem si sám pánom svojho života.

Druhá cesta ma lákala, ale malo to jeden háčik - už som sa poznal a vedel som, že na seba sa 100% spoľahnúť nemôžem. Vedel som o svojich slabinách, zlyhaniach, pretvárkach a divadle, čo som hral pred ľuďmi, no niečo pevné, nemenné, to isté dnes, aj zajtra som v sebe nevedel nájsť. Vedel som, že je tu Boh, ale nedokázal som si predstaviť, že by sa mohol zaujímať o mňa a moje smiešne problémy.


V ten deň, bolo to 2. augusta 1986, som čítal knihu Quo Vadis a oslovil ma dialóg:

Čo priniesli na zem Gréci - vzdelanie, čo priniesli na zem Rimania - právo a čo prinášate na zem vy, kresťania? Odpoveď bola - Lásku.

V tej chvíli som pocítil dve veci: že mi je strašne ľúto, že som žil dovtedy ďaleko od Boha, že sa chcem vrátiť k nemu a že chcem poznať Lásku, ktorú majú prinášať na túto zem kresťania. Sám som si bol vedomý, že ako pokrstený som bol ďaleko od tejto lásky. Ale strašne som zatúžil ju mať a v tom momente, som veľmi silne precítil, že mi Boh odpúšťa a prijíma ma späť k sebe. Väčšiu radosť som nikdy nezažil ani predtým, ani potom. Divokú, nespútanú, prekypujúcu radosť. 

Odvtedy už uplynulo skoro štvrťstoročie, a mnohé sa udialo v mojom živote. Vzlety a pády, bohaté, no aj suché obdobia, celkom obyčajný ľudský život. No s jedným podstatným prvkom. Už nikdy som necítil, že sa nemám o čo oprieť. Už nikdy som nezažil, že sa nemám kam vrátiť. Už som nikdy nepodľahol ilúzii, že ma nikto nemá rád. Už nikdy som neprežil ani jeden deň bez toho, aby som vedel, že som milovaný a Boh si ma našiel. Môj najstarší syn, keď mal tri a pol roka, raz na prechádzke okolo miestneho potoka ma chytil za ruku a povedal mi:

„Tati, nechcem ťa stratiť“.

Boli to tie najkrajšie slová, čo som kedy počul. Ja dennodenne vravím od toho pamätného dňa Bohu to isté. Pretože On je môj Otec a ja som jeho syn.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium