Dobré správy

  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24
  • Bernadeta Miková
    Misiou Domova Srdca je byť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Na začiatku svojej činnosti sa organizácia zamerala predovšetkým na deti žijúce na ulici. Neskôr sa jeho apoštolát rozšíril na chorých, osamelých ľudí, nemocnice, väzenia atď ... Skupina 4-6 mladých dobrovoľníkov rôznych národností žije v dome Domova Srdca v niektorých chudobných častiach sveta. Vedú jednoduchý život založený na modlitbe a službe. Dom je otvorený potrebným. Každý dom je založený so súhlasom diecézneho biskupa.
    2020-05-04
  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Slavo Pjatak
Najväčšia radosť

small_small_1. Slavo PJatak.jpeg

Mám 42 rokov, pochádzam zo Sabinova, povolaním som pilot, rád behám a venujem sa, okrem svojej rodiny, aj záhradke. Snívam o stanovaní s mojimi chlapcami, o malom drevenom domčeku a o stretnutí sa so všetkými mojimi dávnymi priateľmi, ktorí mi veľmi chýbajú.

Volám sa Slávo, mám 42 rokov, som otec troch krásnych chlapcov a mám nádhernú, obetavú manželku. Keď som mal 18, stál som na križovatke:

  • vyberiem si život s Bohom, neviem kam ma povedie,
  • alebo si pôjdem vlastnou cestou, budem mať svoj život vo vlastných rukách a budem si sám pánom svojho života.

Druhá cesta ma lákala, ale malo to jeden háčik - už som sa poznal a vedel som, že na seba sa 100% spoľahnúť nemôžem. Vedel som o svojich slabinách, zlyhaniach, pretvárkach a divadle, čo som hral pred ľuďmi, no niečo pevné, nemenné, to isté dnes, aj zajtra som v sebe nevedel nájsť. Vedel som, že je tu Boh, ale nedokázal som si predstaviť, že by sa mohol zaujímať o mňa a moje smiešne problémy.


V ten deň, bolo to 2. augusta 1986, som čítal knihu Quo Vadis a oslovil ma dialóg:

Čo priniesli na zem Gréci - vzdelanie, čo priniesli na zem Rimania - právo a čo prinášate na zem vy, kresťania? Odpoveď bola - Lásku.

V tej chvíli som pocítil dve veci: že mi je strašne ľúto, že som žil dovtedy ďaleko od Boha, že sa chcem vrátiť k nemu a že chcem poznať Lásku, ktorú majú prinášať na túto zem kresťania. Sám som si bol vedomý, že ako pokrstený som bol ďaleko od tejto lásky. Ale strašne som zatúžil ju mať a v tom momente, som veľmi silne precítil, že mi Boh odpúšťa a prijíma ma späť k sebe. Väčšiu radosť som nikdy nezažil ani predtým, ani potom. Divokú, nespútanú, prekypujúcu radosť. 

Odvtedy už uplynulo skoro štvrťstoročie, a mnohé sa udialo v mojom živote. Vzlety a pády, bohaté, no aj suché obdobia, celkom obyčajný ľudský život. No s jedným podstatným prvkom. Už nikdy som necítil, že sa nemám o čo oprieť. Už nikdy som nezažil, že sa nemám kam vrátiť. Už som nikdy nepodľahol ilúzii, že ma nikto nemá rád. Už nikdy som neprežil ani jeden deň bez toho, aby som vedel, že som milovaný a Boh si ma našiel. Môj najstarší syn, keď mal tri a pol roka, raz na prechádzke okolo miestneho potoka ma chytil za ruku a povedal mi:

„Tati, nechcem ťa stratiť“.

Boli to tie najkrajšie slová, čo som kedy počul. Ja dennodenne vravím od toho pamätného dňa Bohu to isté. Pretože On je môj Otec a ja som jeho syn.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium