Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03
  • Saša Tinková
    Dnešné duchovné sféry ponúkajú mnoho ciest a techník, ako sa začať ľúbiť a prijímať. Snažila som sa ako blázon, študovala som, makala, meditovala, vyhlasovala pozitívne vetičky, čistila energie, čakry, minulosť, podvedomie, prosila liečiteľov, senzibilov... A nič... Cítila som sa stále mizernejšie. Nič nefungovalo
    2020-06-24

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Halloween či sviatok Všetkých svätých?

small_small_Alenka Jeskova.jpg

Manželka a mama dvoch malých osvojených chlapcov, srdcom i prakticky učiteľka nemčiny a slovenčiny (aj pre cudzincov), šéfredaktorka ženského časopisu MIRIAM

 

Hádam každý človek rád oslavuje. Narodeniny, meniny, osobné i rodinné výročia, veď je krásne pripomínať si dôležité udalosti v našom živote, ďakovať za ne. Vytrhuje nás to zo všedného dňa a posúva do sviatočných chvíľ, keď sa viac smejeme, oddychujeme, naznačíme to aj slávnostným oblečením či bohatším jedlom. A hlavne prizveme aj našich milých, aby sa tešili spolu s nami.

Ale tak ako sa Vianoce (oslava narodenín Ježiša Krista – Vykupiteľa sveta) zvrhli na honbu za darčekmi, únavné pulírovanie domácností a oslavu zimy, z Veľkej noci, kedy vstal Ježiš – Syn Boha z mŕtvych - ostali u mnohých len maľované vajíčka, tak sa môže stať s každým sviatkom. Aj Všetci svätí už stratili u niektorých ľudí svoju podstatu. Síce zapálime sviečky na hroboch svojim blízkym zomrelým, ale iste je krásne aj deň pred dušičkami si pripomenúť, kto sú to tí svätí.

Mama Monika, ktorá vymodlila svojmu synovi Augustínovi za 17 rokov zmenu myslenia a obrat v smere života. Maximilián Kolbe, ktorý šiel presne ako Kristus zomrieť za iného, konkrétne v koncentráku vyhladovaním. Ján Pavol II., ktorý viedol náročné dialógy o zjednotení kresťanov, ospravedlnil sa židom aj inovercom za krivdy napáchané Cirkvou. Filip Neri, starajúci sa o opustené deti ulice.

Verím, že aj v našich rodinách by sa našlo zopár, možno veľa svätých. Po fyzickej smrti sa stretli s Bohom a teraz tvoria tzv. oslávenú cirkev, kým my tu „dole“ sme ešte putujúcou. Ich život môžeme len obdivovať a ticho mlčať pred ich príkladom, ktorý často ani nedokážeme nasledovať, lebo je to príliš ťažké. Ale oni svietia svojimi skutkami. My však radšej zasvietime kahanček vložený do vyrezávanej tekvice. Nemám nič proti zelenine zvanej tekvica, veď ju stvoril Boh podobne ako mrkvu či psa, či človeka. Navyše mám recept na chutnú polievku z nej. (Kto má záujem, poskytnem: alenka@miriam.sk ). Taktiež s nadšením obdivujem z tekvíc vyrezávané najrozličnejšie figúry, čo považujem za skutočne tvorivé umenie! A rada si ho každoročne pozerám vystavené na stupavskom trhu. Nádhera!

Len možno nevieme, že tradícia svetlonosov pochádza z historky o mužovi Jackovi, ktorý sa aj po smrti túlal po zemi a svietil si lampášom. Preto si ľudia kládli osvetlené tekvice do okien, aby nimi odplašili zlých duchov, ktorí si mohli myslieť, že práve v tomto dome je Jack. A už sme pri vyvolávaní strachu. A ten nepochádza od Boha. Pridali sa k tomu postupne iné strašidlá a čarodejnícke prevleky. Predpokladám, že väčšina netuší, čo sa kedysi skrývalo za podobnou oslavou. Je to podobné ako s Jackom - v dávnych časoch ľudia uctievali sochy, prírodu a verili, že duchovia mŕtvych majú moc nad živými.

Dokonca si mysleli, že duše zlých sa vracajú na deň Halloweena do nášho sveta, aby ľuďom škodili. Preto si ich chceli udobriť vynášaním sladkostí a darčekov von z domu. Dokonca obetovali zlým duchom zapálené zvieratá. Írski roľníci, Kelti, si v tento deň nasadili zvieracie hlavy a obliekli sa do zvieracích koží. Tu niekde vznikla tradícia prezliekania sa.

Človek rád oslavuje, človek sa rád spája s duchovným svetom, človek má v sebe potrebu niekoho uctievať. Ale Boh nám dal v prvom prikázaní jasne najavo, koho jediného máme uctievať a komu sa klaňať. Keď ľudia ešte nepoznali Ježiša, klaňali sa výrobkom z dreva a kameňa. Ale už Starý zákon sa k tomuto jasne vyjadril – že nie. Ľudský duch má právo kamarátiť sa s Duchom Svätým, nie s nepriateľskými duchmi, ktorí oberajú o pokoj, slobodu a pravú radosť.

Dnes mnohí moderní obyvatelia odmietajú pri tradíciách akékoľvek spájania s duchovnom. Je to skôr o biznise, predaji tekvíc, sviec, kostýmov a veselí. Karnevaly s maskami ponechajme na majálesy a juniálesy, tam sa hodia. Hudba, zábava, detské šantenie, skúšanie si iných rolí v preoblečení nemusí mať v sebe nič zlé. Ale ak niekoho strašíme, teda vyvolávame hrôzu, prípadne vyvolávame duchov zomrelých, čo už to má s oslavou svätých vzorov?! Na sviatok Všetkých svätých si radšej prečítajme zopár životopisov a poprosme za seba, aby sme žili sväto. T.j. nie dokonale, ale čistí pred Božou tvárou a schopní vyznať Pána aj v dnešných neľahkých ideologických časoch.

Alena Ješková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium