Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Halloween či sviatok Všetkých svätých?

small_small_Alenka Jeskova.jpg

Manželka a mama dvoch malých osvojených chlapcov, srdcom i prakticky učiteľka nemčiny a slovenčiny (aj pre cudzincov), šéfredaktorka ženského časopisu MIRIAM

 

Hádam každý človek rád oslavuje. Narodeniny, meniny, osobné i rodinné výročia, veď je krásne pripomínať si dôležité udalosti v našom živote, ďakovať za ne. Vytrhuje nás to zo všedného dňa a posúva do sviatočných chvíľ, keď sa viac smejeme, oddychujeme, naznačíme to aj slávnostným oblečením či bohatším jedlom. A hlavne prizveme aj našich milých, aby sa tešili spolu s nami.

Ale tak ako sa Vianoce (oslava narodenín Ježiša Krista – Vykupiteľa sveta) zvrhli na honbu za darčekmi, únavné pulírovanie domácností a oslavu zimy, z Veľkej noci, kedy vstal Ježiš – Syn Boha z mŕtvych - ostali u mnohých len maľované vajíčka, tak sa môže stať s každým sviatkom. Aj Všetci svätí už stratili u niektorých ľudí svoju podstatu. Síce zapálime sviečky na hroboch svojim blízkym zomrelým, ale iste je krásne aj deň pred dušičkami si pripomenúť, kto sú to tí svätí.

Mama Monika, ktorá vymodlila svojmu synovi Augustínovi za 17 rokov zmenu myslenia a obrat v smere života. Maximilián Kolbe, ktorý šiel presne ako Kristus zomrieť za iného, konkrétne v koncentráku vyhladovaním. Ján Pavol II., ktorý viedol náročné dialógy o zjednotení kresťanov, ospravedlnil sa židom aj inovercom za krivdy napáchané Cirkvou. Filip Neri, starajúci sa o opustené deti ulice.

Verím, že aj v našich rodinách by sa našlo zopár, možno veľa svätých. Po fyzickej smrti sa stretli s Bohom a teraz tvoria tzv. oslávenú cirkev, kým my tu „dole“ sme ešte putujúcou. Ich život môžeme len obdivovať a ticho mlčať pred ich príkladom, ktorý často ani nedokážeme nasledovať, lebo je to príliš ťažké. Ale oni svietia svojimi skutkami. My však radšej zasvietime kahanček vložený do vyrezávanej tekvice. Nemám nič proti zelenine zvanej tekvica, veď ju stvoril Boh podobne ako mrkvu či psa, či človeka. Navyše mám recept na chutnú polievku z nej. (Kto má záujem, poskytnem: alenka@miriam.sk ). Taktiež s nadšením obdivujem z tekvíc vyrezávané najrozličnejšie figúry, čo považujem za skutočne tvorivé umenie! A rada si ho každoročne pozerám vystavené na stupavskom trhu. Nádhera!

Len možno nevieme, že tradícia svetlonosov pochádza z historky o mužovi Jackovi, ktorý sa aj po smrti túlal po zemi a svietil si lampášom. Preto si ľudia kládli osvetlené tekvice do okien, aby nimi odplašili zlých duchov, ktorí si mohli myslieť, že práve v tomto dome je Jack. A už sme pri vyvolávaní strachu. A ten nepochádza od Boha. Pridali sa k tomu postupne iné strašidlá a čarodejnícke prevleky. Predpokladám, že väčšina netuší, čo sa kedysi skrývalo za podobnou oslavou. Je to podobné ako s Jackom - v dávnych časoch ľudia uctievali sochy, prírodu a verili, že duchovia mŕtvych majú moc nad živými.

Dokonca si mysleli, že duše zlých sa vracajú na deň Halloweena do nášho sveta, aby ľuďom škodili. Preto si ich chceli udobriť vynášaním sladkostí a darčekov von z domu. Dokonca obetovali zlým duchom zapálené zvieratá. Írski roľníci, Kelti, si v tento deň nasadili zvieracie hlavy a obliekli sa do zvieracích koží. Tu niekde vznikla tradícia prezliekania sa.

Človek rád oslavuje, človek sa rád spája s duchovným svetom, človek má v sebe potrebu niekoho uctievať. Ale Boh nám dal v prvom prikázaní jasne najavo, koho jediného máme uctievať a komu sa klaňať. Keď ľudia ešte nepoznali Ježiša, klaňali sa výrobkom z dreva a kameňa. Ale už Starý zákon sa k tomuto jasne vyjadril – že nie. Ľudský duch má právo kamarátiť sa s Duchom Svätým, nie s nepriateľskými duchmi, ktorí oberajú o pokoj, slobodu a pravú radosť.

Dnes mnohí moderní obyvatelia odmietajú pri tradíciách akékoľvek spájania s duchovnom. Je to skôr o biznise, predaji tekvíc, sviec, kostýmov a veselí. Karnevaly s maskami ponechajme na majálesy a juniálesy, tam sa hodia. Hudba, zábava, detské šantenie, skúšanie si iných rolí v preoblečení nemusí mať v sebe nič zlé. Ale ak niekoho strašíme, teda vyvolávame hrôzu, prípadne vyvolávame duchov zomrelých, čo už to má s oslavou svätých vzorov?! Na sviatok Všetkých svätých si radšej prečítajme zopár životopisov a poprosme za seba, aby sme žili sväto. T.j. nie dokonale, ale čistí pred Božou tvárou a schopní vyznať Pána aj v dnešných neľahkých ideologických časoch.

Alena Ješková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium