Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - John Paul Jackson
Srdce proroka

small_John Paul Jackson 1.jpg

Manžel, otec. Medzinárodne uznávaný duchovný autor, rečník a hosť televíznych relácií. Zomrel 18. februára 2015.
Viac informácii na webovej stránke jeho služby streamsministries.

 

V roku 1980 mi Boh povedal niekoľko vecí o budúcnosti. Dnes sa tie veci dejú, avšak pred 30 rokmi som nemal vplyv. Nikto ma nepočúval.

V tom čase som pracoval v súkromnej sfére. Cez víkendy som prednášal mužom na kresťanských obchodných stretnutiach. Vypočul som si veľa kritiky, pretože som v ich očiach nebol hodnoverný natoľko, aby mohli uveriť tomu, čo im hovorím. Myslel som si, že Boh mi dal zjavenie, aby som ho zdieľal. Nerozumel som, že On ma učil, že raz v budúcnosti, keď budem hodnoverný, budem schopný zdieľať to, čo mi povedal a ľudia tomu budú veriť.

Boh ma začal učiť pred 30 rokmi veci, ktorým som schopný teraz porozumieť a uplatniť ich.

Nesmieme pohŕdať Jeho tréningovým procesom, pretože aj keď sa to môže javiť ťažkým, nakoniec nám to pomôže. „Tí, čo opovrhujú dňom malých veci,“ Zach 4,10. Vždy, keď nám Boh dá zjavenie, ešte to nemusí byť pravý čas na skomunikovanie, alebo ešte nemusíme mať schopnosť ho komunikovať. Nedáva nám nevyhnutne zjavenie, aby sme v tej veci hneď konali. On nám Ho dáva, aby nás niečo naučil. Keď sme o niečom poučení, vo viacerých prípadoch to nie je pre ten deň. Je to pre deň, ktorý má prísť. Môže to byť 6 mesiacov, rok, alebo 10 rokov neskôr a v tom procese čakania sa učíme Jeho cestám.

Srdce proroka

 

Počas tých 30 rokov medzi prijímaním zjavenia a videnia ako sa napĺňa som sa naučil niečo veľmi dôležité. Prorockí ľudia musia žiť zo slova 1 Kor 13,2: „A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“

Mohol by som mať najväčší dar proroctva v histórii ľudstva a stále nemať nič, ak moje srdce nie je zaangažované. Strávil som roky tým, že som bol obdarované nič. Mysliac viac na môj dar, ako na ľudí, ktorým som slúžil. Slúžil som, aby ľudia mohli uveriť, že som obdarovaný, nie preto, aby som im priniesol nádej a zmenu v osobnom živote.

Začíname poznať Božie cesty vtedy, keď porozumieme triumfu milosrdenstva nad súdom a tým, že dobrota vedie k pokániu. Ako dospievame v Ňom, uvedomujeme si, že charakter je dôležitejší ako obdarovanie a že sme tu na to, aby sme pomáhali budovať Božiu Cirkev, nie iba okupovali svoj priestor v Cirkvi. Študujme tieto veci. Urobme Božie cesty súčasťou našich životov.

Časom začíname chápať záležitosť priazne a prorockej autority. Ľudská sféra priazne sa rozširuje, pretože ju Boh rozširuje. Inak povedané, nerozšíri sa pokým ju Boh nerozšíri. Môžeme sa síce pokúšať ju rozšíriť vlastnými silami, ale to nie je spôsob, akým to funguje. Veľa ľudí môže byť pozvaných hovoriť v zbore, ale kľúč je byť pozvaný opäť!

Pretože priazeň je niečo, čo prináša Boh. Je to mimo našu kontrolu. Nie sme tí, ktorí to dirigujú. Nesmieme sa diviť myšlienkam: Čo ak mi ľudia neuveria? Alebo čo ak môj čas nikdy nepríde? Musím sa o to postarať, aby sa tak stalo! Dávid napísal: „Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: "Ty si môj Boh“ Ž 31,15.

Ak uprieme svoj zrak na Boha a budeme mu dôverovať, že On zariadi detaily, všetko zapadne na svoje miesto. Nič sa nestane príliš neskoro. Nič sa nestane príliš skoro. Môžeme sa tešiť z Jeho tréningového procesu.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium