Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Ladislav Kubíček
Taký normálny svätý

Nedávno som stretla výnimočného človeka. Cez knihu. Je ním český katolícky kňaz, lekár, Boží priateľ, výborný duchovný radca a vtipálek Ladislav Kubíček. Keď spoznám niekoho výnimočného, mám potrebu povedať o ňom ďalším. Ak teda dovolíte, trocha vám o ňom „porozprávam“.

Siedmeho februára 2011 by bol oslávil 44 rokov od svojej tajnej kňazskej vysviacky. Bol by oslávil – keby ho neboli v roku 2004 vo veku 78 rokov zavraždili.
Nebudem uvádzať ďalšie dátumy a udalosti z jeho života - tie si môžete prečítať inde (napríklad na Wikipédii: Chcem sa s vami podeliť o to, čím ma tento skvelý človek zaujal. 

Otec Ladislav nemal oficiálne úradné hodiny a faru si nikdy nezamykal, aby mali ľudia prístup k nemu kedykoľvek. Celý svoj život neúnavne pracoval na tom, aby každého človeka, ktorého stretol, priviedol k zmiereniu s Bohom, či k prehĺbeniu vzťahu s ním. K ľuďom pristupoval nenútene, priateľsky, otcovsky a občas aj so šibalským humorom. Modlil sa za množstvo ľudí, obetavo spovedal a povzbudzoval, finančne podporoval núdznych, opravoval fary a kostoly, cez prázniny poskytoval prístrešok mládežníckym skupinkám a ukazoval im nádheru života s Bohom. Slúženie svätej omše hlboko prežíval, takže účasť na nich chtiac-nechtiac vťahovala prítomných do Božej blízkosti. Priatelil sa s duchovnými iných vierovyznaní a veľmi mu ležala na srdci jednota medzi kresťanmi. Nebál sa ťažkých podmienok, ktoré väčšinou vládli na zapadnutých farách, v ktorých slúžil. Sám si rúbal drevo a túto činnosť občas ordinoval aj ľuďom, ktorí za ním prišli s psychickými alebo vzťahovými problémami. V zime na lyžiach rozvážal ľuďom na samoty kresťanskú tlač a vôbec – kdekoľvek sa dalo druhým pomôcť, tam bol. Pri všetkých povinnostiach a aj popri prenasledovaní „stranou a vládou“ (ako komunistov zvykol volať) z neho pritom neustále sršala radosť a nádej. Vynikal v sebadisciplíne, modlitbe a najmä v láske. Mal zvláštnu charizmu duchovnej rady, a aj preto sa naňho obracali stovky ľudí. Tí, čo nemohli za ním prísť osobne, si s ním dopisovali. Jeho starostlivosť o tieto „ovečky na diaľku“ bola taká dôsledná, že po jeho smrti sa mnohí čudovali - mysleli si totiž, že sa venuje len ich problémom. On mal však takýchto duchovných detí za celý život niekoľko tisíc.

Niektoré jeho rady z listov a spovedí sú zozbierané v spomínanej knihe. Vraciam sa k nim znova a znova a mám pritom pocit, akoby sa cez ne otec Ladislav prihováral mne. Niekoľkými z nich zakončím môj pokus o predstavenie tohto človeka, ktorý je svätý aj bez svätorečenia:

  • ...snaž se mít srdce plné Boha a o víc se nestarej. Dítě si taky takové zbytečné starosti nedělá.
  • ...co se únavy týče, nemohu si naříkat. Kácíme dřevo na zimu, jsem hodně na čerstvém vzduchu a mám takový dojem, že do smrti určitě vydržím. Chceme-li pak přejít do Božího království, nějaká ta únava je k tomu nutná.
  • ...život utíká tak rychle, že se ani nenadějeme a budeme u konce. Teprve nahoře uvidíme všechno očištěnýma očima. Teprve tam poznáme, jak byl nutný náš celoživotní boj, protože nebeské království se dobývá jedině bojem a úsilím.
  • ...je nutno respektovat svobodu duchovního života druhých lidí, i když jde o manželku. Snažím se usměrňovat manžele k jakési jednotě i v této sféře, ale Boží cesty jsou různé a nelze do toho Panu Bohu moc mluvit. Dokonce se mi líbí, že si spolu nemůžete ani moc popovídat o Bohu. Je důležitější mluvit s Bohem než o Bohu.
  • ...nevracel bych se už k vředům minulosti. Svatá Maří Magdalena žila krásou současnosti a na minulost kašlala. Svatý Augustin z minulosti vyvozuje jen dík milosti Boží za záchranu! Bohatství svobody synů Božích je tak velké, že nemáme čas a prostor na nějakou patologii minulosti.
  • Každé ráno si znovu silně uvědom: „Mám být lidem kolem sebe svědkem Kristova královského kněžství!“ Nezapomínej na to: jsi svědkem a to je zodpovědnost. Když panuje nějaká rajská pohoda, není žádný velký výkon být přívětivým. Bůh ale možná naplánuje jinou zkoušku. A jestli ten nepříjemný bližní je v takové situaci dokonce nástrojem plánů Režisérových, tak se na něj nemůžeme zlobit, a dokonce mu budeme vděční, že na sebe tu úlohu vzal a pomáhal nám ke svatosti.
  • ...stále si uvědomovat že jsem dítětem Božím, služebnicí Páně a že nezáleží na mých pocitech, jestli budu mít ostudu. Ať ji mám – mé pokoře to udělá jen dobře.

 

(citáty sú z knihy Marie Svatošová: Až k prolití krve)
Spracovala Ľubica Vopičková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium