Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Ladislav Kubíček
Taký normálny svätý

Nedávno som stretla výnimočného človeka. Cez knihu. Je ním český katolícky kňaz, lekár, Boží priateľ, výborný duchovný radca a vtipálek Ladislav Kubíček. Keď spoznám niekoho výnimočného, mám potrebu povedať o ňom ďalším. Ak teda dovolíte, trocha vám o ňom „porozprávam“.

Siedmeho februára 2011 by bol oslávil 44 rokov od svojej tajnej kňazskej vysviacky. Bol by oslávil – keby ho neboli v roku 2004 vo veku 78 rokov zavraždili.
Nebudem uvádzať ďalšie dátumy a udalosti z jeho života - tie si môžete prečítať inde (napríklad na Wikipédii: Chcem sa s vami podeliť o to, čím ma tento skvelý človek zaujal. 

Otec Ladislav nemal oficiálne úradné hodiny a faru si nikdy nezamykal, aby mali ľudia prístup k nemu kedykoľvek. Celý svoj život neúnavne pracoval na tom, aby každého človeka, ktorého stretol, priviedol k zmiereniu s Bohom, či k prehĺbeniu vzťahu s ním. K ľuďom pristupoval nenútene, priateľsky, otcovsky a občas aj so šibalským humorom. Modlil sa za množstvo ľudí, obetavo spovedal a povzbudzoval, finančne podporoval núdznych, opravoval fary a kostoly, cez prázniny poskytoval prístrešok mládežníckym skupinkám a ukazoval im nádheru života s Bohom. Slúženie svätej omše hlboko prežíval, takže účasť na nich chtiac-nechtiac vťahovala prítomných do Božej blízkosti. Priatelil sa s duchovnými iných vierovyznaní a veľmi mu ležala na srdci jednota medzi kresťanmi. Nebál sa ťažkých podmienok, ktoré väčšinou vládli na zapadnutých farách, v ktorých slúžil. Sám si rúbal drevo a túto činnosť občas ordinoval aj ľuďom, ktorí za ním prišli s psychickými alebo vzťahovými problémami. V zime na lyžiach rozvážal ľuďom na samoty kresťanskú tlač a vôbec – kdekoľvek sa dalo druhým pomôcť, tam bol. Pri všetkých povinnostiach a aj popri prenasledovaní „stranou a vládou“ (ako komunistov zvykol volať) z neho pritom neustále sršala radosť a nádej. Vynikal v sebadisciplíne, modlitbe a najmä v láske. Mal zvláštnu charizmu duchovnej rady, a aj preto sa naňho obracali stovky ľudí. Tí, čo nemohli za ním prísť osobne, si s ním dopisovali. Jeho starostlivosť o tieto „ovečky na diaľku“ bola taká dôsledná, že po jeho smrti sa mnohí čudovali - mysleli si totiž, že sa venuje len ich problémom. On mal však takýchto duchovných detí za celý život niekoľko tisíc.

Niektoré jeho rady z listov a spovedí sú zozbierané v spomínanej knihe. Vraciam sa k nim znova a znova a mám pritom pocit, akoby sa cez ne otec Ladislav prihováral mne. Niekoľkými z nich zakončím môj pokus o predstavenie tohto človeka, ktorý je svätý aj bez svätorečenia:

  • ...snaž se mít srdce plné Boha a o víc se nestarej. Dítě si taky takové zbytečné starosti nedělá.
  • ...co se únavy týče, nemohu si naříkat. Kácíme dřevo na zimu, jsem hodně na čerstvém vzduchu a mám takový dojem, že do smrti určitě vydržím. Chceme-li pak přejít do Božího království, nějaká ta únava je k tomu nutná.
  • ...život utíká tak rychle, že se ani nenadějeme a budeme u konce. Teprve nahoře uvidíme všechno očištěnýma očima. Teprve tam poznáme, jak byl nutný náš celoživotní boj, protože nebeské království se dobývá jedině bojem a úsilím.
  • ...je nutno respektovat svobodu duchovního života druhých lidí, i když jde o manželku. Snažím se usměrňovat manžele k jakési jednotě i v této sféře, ale Boží cesty jsou různé a nelze do toho Panu Bohu moc mluvit. Dokonce se mi líbí, že si spolu nemůžete ani moc popovídat o Bohu. Je důležitější mluvit s Bohem než o Bohu.
  • ...nevracel bych se už k vředům minulosti. Svatá Maří Magdalena žila krásou současnosti a na minulost kašlala. Svatý Augustin z minulosti vyvozuje jen dík milosti Boží za záchranu! Bohatství svobody synů Božích je tak velké, že nemáme čas a prostor na nějakou patologii minulosti.
  • Každé ráno si znovu silně uvědom: „Mám být lidem kolem sebe svědkem Kristova královského kněžství!“ Nezapomínej na to: jsi svědkem a to je zodpovědnost. Když panuje nějaká rajská pohoda, není žádný velký výkon být přívětivým. Bůh ale možná naplánuje jinou zkoušku. A jestli ten nepříjemný bližní je v takové situaci dokonce nástrojem plánů Režisérových, tak se na něj nemůžeme zlobit, a dokonce mu budeme vděční, že na sebe tu úlohu vzal a pomáhal nám ke svatosti.
  • ...stále si uvědomovat že jsem dítětem Božím, služebnicí Páně a že nezáleží na mých pocitech, jestli budu mít ostudu. Ať ji mám – mé pokoře to udělá jen dobře.

 

(citáty sú z knihy Marie Svatošová: Až k prolití krve)
Spracovala Ľubica Vopičková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium