Dobré správy

  • Soľba Kláštor v lese
    Ako dať život na ostrove? Ako postaviť kláštor uprostred hlbokého lesa, ďaleko obývaných miest- od nuly, na blate a skládke? A čo viac, zaviesť do lesa komunikáciu, postaviť 10 chrámov, založiť detský domov a strednú školu. Pricestujte do Nikolo-Soľbinského ženského kláštora v mestečku Soľba Jaroslavskej oblasti, v Rusku a na vlastné oči sa presvedčíte, že Bohu nie je nič nemožné.
    2019-11-11
  • Charbel Makhlouf
    Namáhate sa, aby ste zabezpečili dobrú budúcnosť sebe i svojim deťom. Nezabúdajte však na to, že pravé zabezpečenie budúcnosti tkvie v tom, že ich privediete do neba. Musíte dať deťom život. Jediný život je v Kristovi. Ponúknite im teda Krista. Ako im ho však môžete ponúknuť, ak on sám neprebýva vo vás?
    2019-09-09
  • Branislav Škripek
    Pomoc pre utečencov musí byť dobrovoľná a len v takej miere, v akej je schopná krajina reálne pomôcť a s tým, že pod našou strechou platia naše pravidlá. Ak toto nebude zachované, zarábame si na budúce problémy.
    2019-04-24
  • Patrik Daniška
    nezaškodí pripomenúť, že najdôležitejšími vychovávateľmi detí nie sú školy, ale rodičia. Dieťa nepatrí štátu! Škola preto musí rešpektovať právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojim filozofickým a náboženským presvedčením. Hoci tento princíp je uznaný medzinárodným právom aj našimi zákonmi, prax býva niekedy iná.
    2018-09-03
  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Ľubica Vopičková
„Materská je púšť, z ktorej nevyjdeš rovnaká“

To mi kedysi povedala známa, ináč dvojnásobná mamička. Dnes, po roku mojej vlastnej materskej, jej dávam za pravdu. Viem aj, o čom hovorila ďalšia kámoška, ktorej z materskej hrabalo a aj tá, ktorá si čas pri všetkých štyroch (!) deťoch vychutnávala. Sú mi dobre známe všetky tieto stavy…

Pred odchodom na materskú som bola zvedavá, ako budem znášať dva roky viac-menej mimo práce, s minimom sociálnych kontaktov a s neustálymi nárokmi bábatka.

Teraz som v polčase a musím povedať, že materská “dovolenka“ je pre mňa pestrá zmeska: obrovského naplnenia z materstva, radosti z mojej malej potvorky, občasnej nudy, stresu, nevyspatosti, nervozity, a naopak - vnútorného pokoja, času na modlitbu, strelných modlitieb pri varení, úžasu na prechádzkach prírodou, vďačnosti za každý kontakt „zvonka“, vzácnych chvíľ ukradnutých pre seba… Jedna vec, ktorú vôbec nepociťujem, je – že by sa v mojom živote nič nedialo. Lebo aj keď je môj deň predvídateľný a navonok mierne nudný, predsa sa pod jeho povrchom často udejú dôležité veci. Napríklad že som k malej láskavá, aj keď sa cítim pod psa. Alebo v potrebe vymaniť sa z rutiny napíšem dobrú poviedku. Alebo sa výborne porozprávam s manželom. Alebo sa zapriem a vyžehlím kopu prádla…

Navonok je materská naozaj púšť. Myslím si však, že sa v nej dajú naučiť vzácne veci, a to nielen teoreticky, ale tvrdo - s každodenným praktickým opakovaním. Pokora, láskavosť, obetavosť, trpezlivosť… ale aj akýsi jasný pohľad na veci „tam vonku“, rozlíšenie toho podstatného od nepodstatného.

Človek sa učí byť menej sebecký (na svoje aktivity a záľuby beztak nemá čas); chýbajúce osobné voľno zato vyvažujú momenty intenzívnejšieho vychutnávania si „tu a teraz“, zostrené vnímanie krásy, dobra a toho zaujímavého okolo.

Na materskej sa to ale môže občas aj tak trochu „zamotať“ v hlave. Bez ohlušujúceho vplyvu zvonka a bez neustáleho premýšľania sa niekedy začnú zvnútra vyplavovať divné veci. To je asi to, o čom hovoria žienky, keď im na materskej „hrabe“.

Kamoška – psychologička mi to vysvetlila tak, že na materskej žena zažíva určitý druh deprivácie, dostane sa viac do kontaktu so sebou samou a ak má nejaké vnútoré konflikty alebo nevyriešené veci, možu sa jej práve počas tohto obdobia dostať do vedomia a pliesť ju. Aj ja som mala takúto skúsenosť, ale vymotala som sa  a posunulo ma to ďalej.

Čo chcem tým všetkým vlastne povedať? Len to, že mamičkovanie je vzácny čas. Samozrejme, najmä kvôli tomu malému človeku, ktorého máme tú česť formovať. Ale zároveň formujeme aj seba. Ak chceme.

Ešte chcem na záver (budúcim) mamičkám zdôrazniť, že popri každodennej rutinke na materskej je treba nájsť si čas na seba. To je nesmierne dôležité! Toto sa neudeje samo – musí si to zorgaizovať a ustrážiť mamička. Ja si napríklad dávam ciele, čo chcem napísať, prečítať si, s kým sa chcem stretnúť. Aj tento článok je môj malý relax po desiatej večer… Ale už budem končiť – malá ma budí o šiestej.

Ľubica Vopičková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium