Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Ľubica Vopičková
„Materská je púšť, z ktorej nevyjdeš rovnaká“

To mi kedysi povedala známa, ináč dvojnásobná mamička. Dnes, po roku mojej vlastnej materskej, jej dávam za pravdu. Viem aj, o čom hovorila ďalšia kámoška, ktorej z materskej hrabalo a aj tá, ktorá si čas pri všetkých štyroch (!) deťoch vychutnávala. Sú mi dobre známe všetky tieto stavy…

Pred odchodom na materskú som bola zvedavá, ako budem znášať dva roky viac-menej mimo práce, s minimom sociálnych kontaktov a s neustálymi nárokmi bábatka.

Teraz som v polčase a musím povedať, že materská “dovolenka“ je pre mňa pestrá zmeska: obrovského naplnenia z materstva, radosti z mojej malej potvorky, občasnej nudy, stresu, nevyspatosti, nervozity, a naopak - vnútorného pokoja, času na modlitbu, strelných modlitieb pri varení, úžasu na prechádzkach prírodou, vďačnosti za každý kontakt „zvonka“, vzácnych chvíľ ukradnutých pre seba… Jedna vec, ktorú vôbec nepociťujem, je – že by sa v mojom živote nič nedialo. Lebo aj keď je môj deň predvídateľný a navonok mierne nudný, predsa sa pod jeho povrchom často udejú dôležité veci. Napríklad že som k malej láskavá, aj keď sa cítim pod psa. Alebo v potrebe vymaniť sa z rutiny napíšem dobrú poviedku. Alebo sa výborne porozprávam s manželom. Alebo sa zapriem a vyžehlím kopu prádla…

Navonok je materská naozaj púšť. Myslím si však, že sa v nej dajú naučiť vzácne veci, a to nielen teoreticky, ale tvrdo - s každodenným praktickým opakovaním. Pokora, láskavosť, obetavosť, trpezlivosť… ale aj akýsi jasný pohľad na veci „tam vonku“, rozlíšenie toho podstatného od nepodstatného.

Človek sa učí byť menej sebecký (na svoje aktivity a záľuby beztak nemá čas); chýbajúce osobné voľno zato vyvažujú momenty intenzívnejšieho vychutnávania si „tu a teraz“, zostrené vnímanie krásy, dobra a toho zaujímavého okolo.

Na materskej sa to ale môže občas aj tak trochu „zamotať“ v hlave. Bez ohlušujúceho vplyvu zvonka a bez neustáleho premýšľania sa niekedy začnú zvnútra vyplavovať divné veci. To je asi to, o čom hovoria žienky, keď im na materskej „hrabe“.

Kamoška – psychologička mi to vysvetlila tak, že na materskej žena zažíva určitý druh deprivácie, dostane sa viac do kontaktu so sebou samou a ak má nejaké vnútoré konflikty alebo nevyriešené veci, možu sa jej práve počas tohto obdobia dostať do vedomia a pliesť ju. Aj ja som mala takúto skúsenosť, ale vymotala som sa  a posunulo ma to ďalej.

Čo chcem tým všetkým vlastne povedať? Len to, že mamičkovanie je vzácny čas. Samozrejme, najmä kvôli tomu malému človeku, ktorého máme tú česť formovať. Ale zároveň formujeme aj seba. Ak chceme.

Ešte chcem na záver (budúcim) mamičkám zdôrazniť, že popri každodennej rutinke na materskej je treba nájsť si čas na seba. To je nesmierne dôležité! Toto sa neudeje samo – musí si to zorgaizovať a ustrážiť mamička. Ja si napríklad dávam ciele, čo chcem napísať, prečítať si, s kým sa chcem stretnúť. Aj tento článok je môj malý relax po desiatej večer… Ale už budem končiť – malá ma budí o šiestej.

Ľubica Vopičková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium