Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Ľubica Vopičková
„Materská je púšť, z ktorej nevyjdeš rovnaká“

To mi kedysi povedala známa, ináč dvojnásobná mamička. Dnes, po roku mojej vlastnej materskej, jej dávam za pravdu. Viem aj, o čom hovorila ďalšia kámoška, ktorej z materskej hrabalo a aj tá, ktorá si čas pri všetkých štyroch (!) deťoch vychutnávala. Sú mi dobre známe všetky tieto stavy…

Pred odchodom na materskú som bola zvedavá, ako budem znášať dva roky viac-menej mimo práce, s minimom sociálnych kontaktov a s neustálymi nárokmi bábatka.

Teraz som v polčase a musím povedať, že materská “dovolenka“ je pre mňa pestrá zmeska: obrovského naplnenia z materstva, radosti z mojej malej potvorky, občasnej nudy, stresu, nevyspatosti, nervozity, a naopak - vnútorného pokoja, času na modlitbu, strelných modlitieb pri varení, úžasu na prechádzkach prírodou, vďačnosti za každý kontakt „zvonka“, vzácnych chvíľ ukradnutých pre seba… Jedna vec, ktorú vôbec nepociťujem, je – že by sa v mojom živote nič nedialo. Lebo aj keď je môj deň predvídateľný a navonok mierne nudný, predsa sa pod jeho povrchom často udejú dôležité veci. Napríklad že som k malej láskavá, aj keď sa cítim pod psa. Alebo v potrebe vymaniť sa z rutiny napíšem dobrú poviedku. Alebo sa výborne porozprávam s manželom. Alebo sa zapriem a vyžehlím kopu prádla…

Navonok je materská naozaj púšť. Myslím si však, že sa v nej dajú naučiť vzácne veci, a to nielen teoreticky, ale tvrdo - s každodenným praktickým opakovaním. Pokora, láskavosť, obetavosť, trpezlivosť… ale aj akýsi jasný pohľad na veci „tam vonku“, rozlíšenie toho podstatného od nepodstatného.

Človek sa učí byť menej sebecký (na svoje aktivity a záľuby beztak nemá čas); chýbajúce osobné voľno zato vyvažujú momenty intenzívnejšieho vychutnávania si „tu a teraz“, zostrené vnímanie krásy, dobra a toho zaujímavého okolo.

Na materskej sa to ale môže občas aj tak trochu „zamotať“ v hlave. Bez ohlušujúceho vplyvu zvonka a bez neustáleho premýšľania sa niekedy začnú zvnútra vyplavovať divné veci. To je asi to, o čom hovoria žienky, keď im na materskej „hrabe“.

Kamoška – psychologička mi to vysvetlila tak, že na materskej žena zažíva určitý druh deprivácie, dostane sa viac do kontaktu so sebou samou a ak má nejaké vnútoré konflikty alebo nevyriešené veci, možu sa jej práve počas tohto obdobia dostať do vedomia a pliesť ju. Aj ja som mala takúto skúsenosť, ale vymotala som sa  a posunulo ma to ďalej.

Čo chcem tým všetkým vlastne povedať? Len to, že mamičkovanie je vzácny čas. Samozrejme, najmä kvôli tomu malému človeku, ktorého máme tú česť formovať. Ale zároveň formujeme aj seba. Ak chceme.

Ešte chcem na záver (budúcim) mamičkám zdôrazniť, že popri každodennej rutinke na materskej je treba nájsť si čas na seba. To je nesmierne dôležité! Toto sa neudeje samo – musí si to zorgaizovať a ustrážiť mamička. Ja si napríklad dávam ciele, čo chcem napísať, prečítať si, s kým sa chcem stretnúť. Aj tento článok je môj malý relax po desiatej večer… Ale už budem končiť – malá ma budí o šiestej.

Ľubica Vopičková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium