Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Lucia Drábiková
Príbeh nášho manželstva

small_Lucia Drabikova3.JPG

Odvážna manželka, mama 3 detí milujúca život a spravodlivosť.

Mám 42 rokov, vydatá som už takmer 15 rokov a máme s manželom Marekom 3 deti: Viktóriu, Jakuba a Máriu Luciu. Po manželstve a deťoch som túžila od malička. Som konvertitka a pred obrátením som mala niekoľko vzťahov. Vždy som bola veľmi zamilovaná a niekoľkokrát som si aj myslela, že to už bude na svadbu. Našťastie nebolo, môj výber nebol vôbec rozumný, aj vtedy bolo po čase jasné, že tie vzťahy nemali perspektívu, medzi záujmy mojich partnerov patrili najmä posedenia v krčme, alkohol a hudba. Viac som pozerala na vzhľad než na charakter.

Vo svojich 21 rokoch som zažila obrátenie, začala som chodievať do spoločenstva, bola som pokrstená. Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.

Po obrátení sa frekvencia mojich zamilovaní a nádejí, že už to bude ten pravý, nezmenšila. Každé jedno zamilovanie mi síce zlomilo srdce, ale nakoniec som bola rada, že to ešte stále nebol ten pravý.

Na druhej strane, každé jedno zamilovanie ma veľa naučilo o sebe a pomohlo mi ešte viac dôverovať Bohu a snažiť sa hľadať Jeho vôľu pre mňa. Mala som po obrátení predsa len dva krátke vzťahy, ktoré skončili nevyhnutným rozchodom, jeden z tých chlapcov bol neveriaci a druhý, veriaci, bol a ostal výborným kamarátom, ale naše chodenie bolo asi len túžbou zbaviť sa osamelosti. Myslím, že to obdobie osamelosti mi pomohlo dozrieť, aj keď som bola veľmi netrpezlivá a hnevala som sa aj na Boha, že to tak dlho trvá. Ale bolo to potrebné, aby som našla samu seba a išla do vzťahu ako rovnocenná partnerka, ktorá vie, čo chce a čo nechce.

Veľmi som sa bála, že ostanem sama, ale stále som dúfala. Nakoniec už aj celá rodina do mňa tlačila, že som stará dievka a mala by som niečo so sebou robiť, keďže som mala už 27 rokov. Vstúpila som si do svedomia a urobila dva významné kroky. Prvým bolo založenie modlitbového spoločenstva v apríli 2004, ktoré sme neskôr nazvali Rafael. Stretávali sme sa pravidelne niekoľkí v Rači a modlievali sa nielen za seba, ale aj za ľudí, ktorých sme poznali a vedeli sme, že tiež túžia po vzťahu. Modlili sme sa za to, aby sme stretli tých pravých, tie pravé, za budúcich svokrovcov, dostatok mlieka pre deti, plodnosť, uzdravenie zranení z rodiny, jednoducho za všetko, čo nás v súvislosti s manželstvom napadlo a čo by mohlo robiť problémy. Ovocie modlitieb (chvály, príhovorné modlitby, ružence, litánie, dali sme aj pôsty...) bolo zjavné, postupne sme zo zoznamu “omodlovaných” škrtali meno za menom, lebo si nachádzali najskôr frajerov, frajerky a viaceré tie vzťahy prerástli do manželstiev.
Druhým krokom bolo dať inzerát. Uverejnila som ho nakoniec v auguste 2004, pár dní po príchode z Medžugorja. Po porade s mojím spovedníkom som išla cestou internetovej zoznamky pre kresťanov, predtým som zvažovala aj zoznamovaciu agentúru. Uvažovala som, ako inzerát napísať, aby som odstrašila a vylúčila vlažne a formálne veriacich a takých, čo nehľadajú vážny vzťah. Preto som v inzeráte uviedla požiadavku „hlboko veriaci so širokým srdcom“. Hľadala som muža, ktorý bude už nie nezrelým chlapcom, ale mužom a bude schopný a ochotný prijať ma takú, aká som, s mojou výškou, váhou i minulosťou. Výšku a váhu som tiež uviedla konkrétne, aby vedel, akú veľkú ženu môže spoznať.

Veľakrát som uvažovala o tom, akého manžela budem mať. Väčšinou to bolo spojené s mužmi, do ktorých som bola aktuálne zamilovaná. Čo sa pre mňa postupne ukázalo ako kľúčové, bola hlboká viera, pracovitosť, inteligencia, rozhľadenosť, zmysel pre humor a záujem o politiku. Tieto črty ma priťahovali.

Keď som sa v tom čase zhovárala s kamoškou o tom, aký by mal môj manžel byť, dospela som v zásade k dvom požiadavkám – musel mať živú, skutočnú vieru a musel mať vzdelanie aspoň takej úrovne ako ja.

Vo viacerých mojich predošlých vzťahoch bol (okrem iných) problém, že chlapec mal nižšie vzdelanie odo mňa. Prejavovalo sa to v celkovom vzťahu, obavách, ale aj v záujmoch a možnostiach komunikácie o rôznych témach. Ja som totiž bola dosť knihomoľ a mala som veľmi široké záujmy. Tiež som chcela, aby bol aspoň taký vysoký ako ja (mám 181 cm). Predstavy štýlu: tmavé vlasy, tmavé oči, som síce mala kdesi v pozadí, ale nakoniec neboli podstatné. Nakoniec, môj muž nemá takmer žiadne vlasy a oči má modré.

Po uverejnení inzerátu som sa bála náročného výberu a mnohých stretnutí, ako som počula skúsenosti od kamošky, ale nakoniec sa mi ozvali iba traja chlapci. Jedného som vylúčila hneď, ako som ho videla na prvom stretnutí, druhého cez e-mail. Ten tretí mi padol do oka už prvým mailom. Podobné hodnoty, záujmy, prehľad. Záujem o verejné dianie, politiku, duchovnú literatúru, turistiku, knihy... Podobne ako ja, pracoval v oblasti mládeže a vzdelávania. Videli sme sa prvý raz na stretnutí viacerých ľudí, lebo Marek organizoval turistickú partiu a ja som tam prišla najskôr inkognito ako adeptka do turistickej partie. Až potom som sa predstavila. Hneď po prvom stretnutí s Marekom som inzerát vymazala, hoci som nemala istotu, že spolu budeme chodiť. Jednoducho som cítila, že to je ono. Malo to potom rýchly spád, niekoľko opekačiek, stretiek, turistika a začali sme spolu chodiť. Mali sme pár momentov, kedy nebolo jasné, či náš vzťah bude pokračovať, ale krízy sme nakoniec spolu prekonali.

S Marekom sme sa vzali po necelom roku chodenia v auguste 2005 a tento rok to bude 12 rokov. Máme spolu tri deti, dvoch teenagerov a predškoláčku, tretie bábätko v poradí odišlo v druhom mesiaci tehotenstva do neba. Spoločná viera nás priviedla do spoločenstva, sme členmi Komunity sv. Jána Krstiteľa v Sklenom. Spoločná viera a hodnoty nám pomohli pobiť sa s viacerými výzvami, sťahovaním, zdravotnými problémami, trápeniami s príbuznými, smrťou mojej maminy. Zažili sme toho spolu veľa a to, že sme vo vzťahu traja spolu s Bohom, nám dodáva silu a nádej, že dáme všetky výzvy, ktoré prídu. Spoločne tiež vedieme deti k osobnému prežívaniu viery. Spoločne sme prijali výzvu doopatrovať moju babičku, ktorú sme mali doma dva a pol roka a zaopatrená sviatosťami zomrela v júli 2017.

To slovo spoločne je dôležité. Manželia by mali držať spolu.

Som veľmi vďačná, že Marek ma podporuje a povzbudzuje v mojich študijných, profesionálnych krokoch a angažovaní sa v politike. Môžem povedať, že je skvelým manželom, parťákom, koučom i starostlivým otcom našich detí. Ak by som mala vymenovať aspoň niektoré dôležité piliere nášho manželstva, sú to určite viera, rovnaké hodnoty, podobné záujmy, zmysel pre humor, spoločná modlitba, malé spoločenstvo, duchovné zázemie v komunite a blízki priatelia. A určite aj veľkorysosť, nedovoľujeme maličkostiam, aby nás vyviedli z miery, tolerujeme si nedostatky, ktorých obaja máme dosť.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium