Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Maruška Kožlejová
Starec a more a ja

small_IMG_3294.JPG

Maruška Kožlejová /1983/ píše a publikuje, študovala na Filozofickej fakulte v Prešove estetiku a slovenský jazyk s literatúrou. Vydala dve zbierky poézie - Antikvariát duší (2001) a Ešte trochu dažďa (2006).
Jej najnovším dielom je kniha krátkych próz Ako chytať v žite. Venuje sa práci s mladými ľuďmi v Tréningovom centre Kompas. Má vlastnú webovú stránku www.maruskakozlejova.sk

Noc pred utorkom som nemohla zaspať. Bola som natešená, snívala som o mori a ráno som čakala na pána profesora rozprávkového uja so zápisníkom v ruke. Nechcela som, aby mi niečo ušlo, bola som pripravená počúvať a učiť sa, zapisovať, vidieť a rásť. Lawrence prišiel o minútu skôr, ale ja, poučená z výletu na Commercial End, som to predpokladala s bola tam dve minúty pred dohodnutým časom. Vybrali sme sa objavovať pobrežie Suffolku, videli sme farebné kamienky na pláži, stáli sme na útesoch, sedeli na móle. Lawrence vo svojom hnedom twídovom saku s čiernymi záplatami na lakťoch a ja so zápisníkom v ruke. Rozprával mi o svojich naobľúbenejších výpravách za vykopávkami, o práci, ktorú momentálne píše. Rozprával mi aj o tom, ako mu zomrela manželka a aké bolo ťažké vidieť dom bez nej. Preto ho predal a prijal ponuku od univerzity v Cambridge.

Zahľadel sa na hladinu mora a hovoril o tom, aké je ťažké začínať znovu a že nevie, ako to robia ľudia, ktorí nepoznajú Boha.

„Len On ma previedol cez všetko. Čím som starší, každý týždeň, mesiac, rok, s každou novou cestou a dverami, ktoré sa predomnou otvoria vidím, aký je Boh dokonalý a som zahanbený Jeho slávou a veľkosťou.“ povedal Lawrence.

Zavrela som zápisník a zahľadela sa na tisíce ligotavých svetielok odrážajúcich sa od hladiny. Premohla ma veľkosť požehnania a Jeho prítomnosť. More narážalo na pobrežie a mne sa zrazu zdalo ľahké byť Jeho, úplne Mu patriť a nebáť sa zajtrajška.

Dosť dlho sme mlčali a ja som len dýchala zhĺboka, pozorujúc štrbiny na drevenom móle, cítila som, ako sa deje čas. Rozmýšľala som, čo to presne znamená hľadať najprv Božie kráľovsvo a ako ľahko to znie. Žiť to a zostať pritom úprimná. Takmer nemožné. Ale vediac, že všetko, ale všetko ostatné mi bude pridané, to predsa len dáva slobodu. Moje myšienky sa prelínali s modlitbou a chválospevom za krásu, ktorej som bola svedkom.

Musím ti povedať, že sa nebudem báť ničoho, Ty ma držíš. Vždy si tu bol a vždy budeš, nič sa mi nemôže stať. Nie si poslednou možnosťou, si mojou prvou voľbou. Nie pre slabochov, pre slabých, to áno, ale nie pre slabochov. Pre víťazov. Nič iné nepotrebujem, nič iné nechcem, len Teba. Tvoje priateľstvo, otcovstvo, moc, pokoru, slávu, vedenie, múdrosť, poznanie, krásu, sny, plány a budúcnosť.

Tak ako tieto vlny neprestanú narážať na pobrežie, tak sa ma Ty nikdy nevzdáš.

Tak ako trpezlivosť mora pomaly preráža útesy a skaly, tak aj ja budem bojovať. A viem, že vyhrám. Nad sebou. To, kým si Ty, mi dáva síl.

Vtlač mi do mysle tento obraz, aby som nezabudla, aký si. Prosím, rozpusť ma vo svojej sláve. Nech sme jedno.

Aké je more, taký si. Tak, ako svieti slnko, taký si.

Ako fúka vietor, taký si.

Rozmýšľala som, ako si zapísať tú chvíľu. Chcela som si zapísať Jeho lásku a veľkosť. Nevedela som ako a tak som len potichu pozorovala to veľké more.

V tom Lawrence vstal.

„Poďme,“ povedal „ešte by som bol rád, keby sme stihli tie vykopávky, ktoré som ti sľúbil. Aj keď viem, aké je ťažké odísť od mora.“

Prešli sme cez mólo a pláž a ja som si musela vysypať z topánok všetok piesok a kamienky. Jeden z nich som si dala do vrecka, aby som nezabudla. Že nepotrebujem nikoho a nič. Aby mi pripomínal veľkosť Stvoriteľa a fakt, že nech ma to stojí koľkokoľvek sĺz a kamienkov v topánkach, nechcem zabudnúť v koho som uverila a kto teraz verí vo mňa.

Vybrali sme sa do Sudden Hoo a Lawrenca pustili všade. Videla som veľké hrobky v ktorých boli pochované celé lode a v lodiach boli postele, oblečenie, niekedy aj kostry koní, šachové figúrky, mince. Starí pohania verili, že lode prepravia zomrelých na druhý breh do večného života. Lawrence mi vysvetlil, že obdobnú vieru mali aj Egypťania a účel, ktorý v tomto prípade plnili lode, v Egypte plnili pyramídy.

Prišli sme domov neskoro neskoro večer, s unavenými očami, ošľahanou tvárou od vetra a plným srdcom. Kamienok z topánky som si položila na nočný stolík.

Aby som nezabudla.

 

Úryvok je z knihy Ako chytať v žite


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium