Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11
  • Michaela Vyhnalová
    Zručnosť tvoriť kvalitné vzájomné vzťahy je založená práve iba na našej ochote udržiavať a prijímať vnútorný oheň lásky, vďačnosti a priateľstva nebeského Otca ku nám. Do akej miery dovolíme prehlbovať náš osobný vzťah s Pánom, do takej istej miery budeme vedieť skvalitňovať vzťahy s ostatnými.
    2020-11-11
  • Saša Tinková
    Túžime po láske, žiť ju, prijímať ju a následne dávať, čo sa nám vrchovate darí vtedy, keď sme tými, kými sme boli pôvodným božím zámerom stvorení. Sklamaní svetom, matériou, ľuďmi, kariérami, unavení vecami, zážitkami, ruchom, zhonom, hľadáme v duchovne mnohí práve toto. Spočinúť v tej Pravde - kto som, kam patrím. Pocítiť, že keď už sme tu, na tomto svete, tak to musí byť z nejakého dobrého dôvodu. A možno z toho najkrajšieho – z lásky...
    2020-09-08
  • sr. Vojtecha Mereďová SPraem
    Pán Ježiš dáva každému kresťanovi nejaký osobitný dar, aby týmto darom človek oslavoval Boha. Jednému dáva dar slova, aby mohol druhým hovoriť o Kristovi, sile a kráse viery. Druhému dáva milosrdné srdce, aby týmto obrazom oslavoval Božiu lásku. Tretiemu Pán dáva umelecký dar, aby písal ikony, obrazy Krista a svätých alebo staval pre Neho chrámy. No pre Pána je ešte iný neporovnateľný dar. Takýto dar je čistý, panenský život rehoľnice.
    2020-08-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Silvester Krčméry
Mysterium fidei

small_small_krcmery.bmp

Silvester Krčméry (1924) bol zatknutý v roku 1951, pred súdom strávil dva roky na samotke, bol opakovane mučený a týraný. Priznanie viny, ako aj neskoršiu milosť prezidenta republiky odmietol. Bol odsúdený za vlastizradu na 14 rokov, prepustený v roku 1964. Spolu s Vladimírom Juklom patril k zakladajúcim a kľúčovým osobnostiam slovenského disentu. Zomrel 10.09.2013.

„Hľa, tajomstvo viery.“ Tieto slová mi napadli ako prvé, keď ma Marek Nikolov požiadal, aby som napísal pár slov o mužovi viery – Silvovi Krčmérymu pre stránku „Môj príbeh“. Nepatrím do generácie, ktorá osobne spoznala Silvov aktívny apoštolát. Prvý krát som sa s ním stretol na pohrebe môjho priateľa – kňaza. Páter Jozef Vateha SJ (1965 – 2005), ktorého život evanjelia ma veľmi nadchol, mi raz povedal: „Všetko na svete by som dal človeku za to, že ma zoznámil so Silvom.“ A tak z vďačnosti voči Jožkovi som začal navštevovať Silva na Košickej 30.

Raz ma pani opatrovateľka požiadala, či by som sa o Silva nepostaral počas jedného víkendu a ona by tak po asi 2 rokoch dennodenného opatrovníctva mohla navštíviť svoje rodisko. Aj keď som nemal skúsenosť zo starostlivosťou o ležiacich pacientov, povedal som áno. Myslel som si, že mi v tom pomôžu priatelia zo stretka medzi ktorými bola aj zdravotná sestra i farmaceutka. Avšak tam som veľmi nepochodil (aj keď v kritických situáciách pomohli). Poprosil som členov Spoločenstva Ladislava Hanusa z môjho 12. semestra a na moje prekvapenie pozitívne zareagovala študentka práv Evka a mat-fyzák Šimon. Odborná skúsenosť skoro žiadna, no ochota veľká.

Bola asi sobota popoludní a prišla pani, ktorá priniesla Silvovi sväté prímanie. Len čo vošla do miestnosti, kde Silvo ležal, Silvo začal spievať pieseň: „Ježišu Kráľu neba i zeme, Tebe sa klania anjelov chór...“ Táto pieseň sa neskôr stala aj súčasťou každej nedeľnej svätej omše u Silva na byte o 19 hod. Niekedy, keď som sedel na konci postele, tak som sa snažil poriadne otvárať ústa a vnímal som, ako mi Silvo číta s pier a snaží sa spievať spolu s nami.

„K Silvovi sa nechodí porozprávať. K Silvovi sa chodí adorovať.“ hovoril som záujemcom o účasť na sv. omši u Silva. Veľkosť stretnutia so svätcom si uvedomovali mnohí, hlavne, ako to už býva, ľudia spoza hraníc. V júli prišiel na Slovensko starší taliansky kňaz len preto, aby pobudol dva dni pri Silvovi po tom, ako o ňom čítal v talianskych médiách. Prvé kroky mužov z OPEN DOORS (protestantov) z Holandska neputovali na ambasádu, či prijatie na štátnej úrovni, ale putovali k Silvovi. I teraz sa mi hrnú slzy do očí, keď sa mi vybavuje pohľad na troch starcov so zdvihnutými rukami a zatvorenými očami ..a ako sa mu s láskou prihovárajú. Vo vedomí Silvovho odchodu na večnosť v čase vrcholiacich modlitieb za pokoj vo svete a v Sýrii, mám pred očami malého deväť ročného chlapca zo Sýrie, ktorý s rodičmi emigroval z Damašku. Stretol som ho na sv. omši u Silva. Priviedla ho tam jeho susedka. Koľkí z nás môžu povedať, že v deň modlitieb za mier v Sýrii a vo svete mali bezprostrednú skúsenosť so stretnutím s ľuďmi z tejto krajiny? Silvo áno.

Pri Silvovi, ktorý už hovoril málo, človek tak často nachádzal posilu... Veril som v zázraky už počas jeho života. Vnímal som, že stretnutie s ním urobí človeka lepším. Preto som neustále otváral dvere tohto chrámu, v ktorom prebýval i chrámu jeho srdca plného Boha. Často i v okamihoch, ktoré neboli pre čas návštev vhodné. „Feri, stále si spomínam ako si nás zobral vtedy v noci k Silvovi ...a je mi do plaču, keď si na to spomeniem, do plaču od dojatia... sa mi ani vtedy nechcelo odísť. Ak by som nemala žiakov, akiste tam ostanem dlho... dlho...“ napísala mi učiteľka Janka, ktorá sa zúčastnila večerného stretnutia počas študentskej konferencie Nenápadní hrdinovia v roku 2012. Iste, je veľa stretnutí, ktoré sa neuskutočnili. Zvlášť jedno ma mrzí..., no verím, že teraz bude orodovať za nás v nebi.

„Smrť Tvoju Pane zvestujeme a Tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame kým neprídeš v sláve.“ znie zvolanie na slová: „Hľa tajomstvo viery.“ Verím, že sa spoločne stretneme v utorok na sv. omši, aby sme to tajomstvo spoločne prežili a zaň ďakovali.

František Neupauer o Silvestrovi Krčmérym

 

Príbeh Silvestra Krčméryho s Pánom si môžete prečítať v slovenskom, anglickom a talianskom jazyku tu.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium