Dobré správy

  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03
  • Soľba Kláštor v lese
    Ako dať život na ostrove? Ako postaviť kláštor uprostred hlbokého lesa, ďaleko obývaných miest- od nuly, na blate a skládke? A čo viac, zaviesť do lesa komunikáciu, postaviť 10 chrámov, založiť detský domov a strednú školu. Pricestujte do Nikolo-Soľbinského ženského kláštora v mestečku Soľba Jaroslavskej oblasti, v Rusku a na vlastné oči sa presvedčíte, že Bohu nie je nič nemožné.
    2019-11-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Silvester Krčméry
Mysterium fidei

small_small_krcmery.bmp

Silvester Krčméry (1924) bol zatknutý v roku 1951, pred súdom strávil dva roky na samotke, bol opakovane mučený a týraný. Priznanie viny, ako aj neskoršiu milosť prezidenta republiky odmietol. Bol odsúdený za vlastizradu na 14 rokov, prepustený v roku 1964. Spolu s Vladimírom Juklom patril k zakladajúcim a kľúčovým osobnostiam slovenského disentu. Zomrel 10.09.2013.

„Hľa, tajomstvo viery.“ Tieto slová mi napadli ako prvé, keď ma Marek Nikolov požiadal, aby som napísal pár slov o mužovi viery – Silvovi Krčmérymu pre stránku „Môj príbeh“. Nepatrím do generácie, ktorá osobne spoznala Silvov aktívny apoštolát. Prvý krát som sa s ním stretol na pohrebe môjho priateľa – kňaza. Páter Jozef Vateha SJ (1965 – 2005), ktorého život evanjelia ma veľmi nadchol, mi raz povedal: „Všetko na svete by som dal človeku za to, že ma zoznámil so Silvom.“ A tak z vďačnosti voči Jožkovi som začal navštevovať Silva na Košickej 30.

Raz ma pani opatrovateľka požiadala, či by som sa o Silva nepostaral počas jedného víkendu a ona by tak po asi 2 rokoch dennodenného opatrovníctva mohla navštíviť svoje rodisko. Aj keď som nemal skúsenosť zo starostlivosťou o ležiacich pacientov, povedal som áno. Myslel som si, že mi v tom pomôžu priatelia zo stretka medzi ktorými bola aj zdravotná sestra i farmaceutka. Avšak tam som veľmi nepochodil (aj keď v kritických situáciách pomohli). Poprosil som členov Spoločenstva Ladislava Hanusa z môjho 12. semestra a na moje prekvapenie pozitívne zareagovala študentka práv Evka a mat-fyzák Šimon. Odborná skúsenosť skoro žiadna, no ochota veľká.

Bola asi sobota popoludní a prišla pani, ktorá priniesla Silvovi sväté prímanie. Len čo vošla do miestnosti, kde Silvo ležal, Silvo začal spievať pieseň: „Ježišu Kráľu neba i zeme, Tebe sa klania anjelov chór...“ Táto pieseň sa neskôr stala aj súčasťou každej nedeľnej svätej omše u Silva na byte o 19 hod. Niekedy, keď som sedel na konci postele, tak som sa snažil poriadne otvárať ústa a vnímal som, ako mi Silvo číta s pier a snaží sa spievať spolu s nami.

„K Silvovi sa nechodí porozprávať. K Silvovi sa chodí adorovať.“ hovoril som záujemcom o účasť na sv. omši u Silva. Veľkosť stretnutia so svätcom si uvedomovali mnohí, hlavne, ako to už býva, ľudia spoza hraníc. V júli prišiel na Slovensko starší taliansky kňaz len preto, aby pobudol dva dni pri Silvovi po tom, ako o ňom čítal v talianskych médiách. Prvé kroky mužov z OPEN DOORS (protestantov) z Holandska neputovali na ambasádu, či prijatie na štátnej úrovni, ale putovali k Silvovi. I teraz sa mi hrnú slzy do očí, keď sa mi vybavuje pohľad na troch starcov so zdvihnutými rukami a zatvorenými očami ..a ako sa mu s láskou prihovárajú. Vo vedomí Silvovho odchodu na večnosť v čase vrcholiacich modlitieb za pokoj vo svete a v Sýrii, mám pred očami malého deväť ročného chlapca zo Sýrie, ktorý s rodičmi emigroval z Damašku. Stretol som ho na sv. omši u Silva. Priviedla ho tam jeho susedka. Koľkí z nás môžu povedať, že v deň modlitieb za mier v Sýrii a vo svete mali bezprostrednú skúsenosť so stretnutím s ľuďmi z tejto krajiny? Silvo áno.

Pri Silvovi, ktorý už hovoril málo, človek tak často nachádzal posilu... Veril som v zázraky už počas jeho života. Vnímal som, že stretnutie s ním urobí človeka lepším. Preto som neustále otváral dvere tohto chrámu, v ktorom prebýval i chrámu jeho srdca plného Boha. Často i v okamihoch, ktoré neboli pre čas návštev vhodné. „Feri, stále si spomínam ako si nás zobral vtedy v noci k Silvovi ...a je mi do plaču, keď si na to spomeniem, do plaču od dojatia... sa mi ani vtedy nechcelo odísť. Ak by som nemala žiakov, akiste tam ostanem dlho... dlho...“ napísala mi učiteľka Janka, ktorá sa zúčastnila večerného stretnutia počas študentskej konferencie Nenápadní hrdinovia v roku 2012. Iste, je veľa stretnutí, ktoré sa neuskutočnili. Zvlášť jedno ma mrzí..., no verím, že teraz bude orodovať za nás v nebi.

„Smrť Tvoju Pane zvestujeme a Tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame kým neprídeš v sláve.“ znie zvolanie na slová: „Hľa tajomstvo viery.“ Verím, že sa spoločne stretneme v utorok na sv. omši, aby sme to tajomstvo spoločne prežili a zaň ďakovali.

František Neupauer o Silvestrovi Krčmérym

 

Príbeh Silvestra Krčméryho s Pánom si môžete prečítať v slovenskom, anglickom a talianskom jazyku tu.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium