Môj príbeh

Gina, Geoff je pre mňa cťou, že som Vás mal možnosť osobne spoznať. Bol som oslovený Vašou vzájomnou pozornosťou, láskou a rešpektom jedného k druhému po 45 rokoch manželstva. Čo by ste odporučili mladým párom ak chcú byť takí šťastní ako Vy po mnohých rokoch spolužitia.

Toto je ťažká otázka, ale povedali by sme, že páry musia na svojom manželstve pracovať a udržiavať ho dobré a zdravé a jednoducho neočakávať, že sa to stane samo. Všetky vzťahy prechádzajú tromi štádiami: romantika, rozčarovanie a radosť a všetky tri sa neustále opakujú vo všetkých manželstvách. Žiaľ, je veľmi jednoduché neprepracovať sa druhou fázou rozčarovania aby ste dosiahli „radosť“. Je veľmi jednoduché uspokojiť sa s „ druhým najlepším“ namiesto toho aby sme pochopili, že Boh nechce pre nás „druhé najlepšie“ - to nie je v Jeho pláne pre naše manželstvá, On jednoducho chce to najlepšie pre nás. Ako manželské páry sme nazývaní posvätným znakom v Cirkvi.

Manželstvo je častokrát obdobie, keď sa musíme chcieť zmeniť – nie zmeniť toho druhého, ale zmeniť nás samých. Taktiež sú chvíle, kedy je potrebná konfrontácia ale je to v záujme vzťahu a nie pre našu pýchu. Konfrontácia, ak je konštruktívna, buduje náš život.

Chceli by sme povzbudiť všetky páry, aby si našli čas na seba.  Rada, ktorú sme dostali pred mnohými rokmi bola „ najlepší spôsob ako otec môže milovať svoje deti je milovať ich matku a najlepší spôsob ako matka môže milovať svoje deti je milovať ich otca“. Niekedy zabúdame, že vzťah páru je priorita. Buďte k sebe romantickí, neberte toho druhého ako samozrejmosť, udržujte manželstvo mladé a živé. Prečo si nevyhradiť jeden večer každý týždeň, alebo raz za mesiac iba pre vás dvoch – jednoducho pre vaše rande.

Rešpektujte sa po celý čas, počúvajte jeden druhého, spoznajte dary a silné stránky toho druhého, vážte si jeden druhého pre to kým je. Oceňujte svojho muža/ženu, tak ako by ste chceli byť odceňovaný vy sami – nezaslúžia si to o nič menej.

Ponúkate ľuďom duchovné rady a vodcovstvo ako riaditelia Katolíckej biblickej školy. Aké chyby sú najčastejšie v manželstvách a na čo sa majú manželia sústrediť, ak chcú žiť v šťastné a sväté manželstvo?

Marek – ďaľšia TAŽKÁ otázka

Povedali by sme, že koreňom najčastejších problémov párov tkvie v nedostatočnej komunikácii medzi nimi. Páry často nerozprávajú o problematických oblastiach v ich vzťahu konštruktívnym spôsobom. Otvorená, úprimná ALE láskyplná komunikácia je kľúč.

Častokrát páry hovoria iba o veciach v ich životoch a nie o ich osobných pocitoch a je to práve zdieľanie, ktoré vytvára intimitu, dôveru a lásku páru.

Veríme, že Boh stvoril muža, aby bol duchovnou hlavou rodiny a ženu, aby bola jej duchovným srdcom. Ani jeden z nich nie je viac ako ten druhý – Boh ich stvoril, aby dopĺňali jeden druhého a prinášali silu do vzťahu páru a rodiny.

Páry by sa taktiež mali spolu denne modliť, najlepšie ráno predtým ako začnú svoj uponáhľaný deň. „Dvojica ktorá sa modlí spolu, zostane spolu“.

Akú radu by ste dali ľuďom, ktorí sú slobodní, túžia po partnerovi, ale nenašli toho pravého? Ako by mali žiť títo slobodní ľudia?

Povedali by sme, že by mali byť trpezliví a dôverovať Bohu že ich zoznámi podľa svojej vôle, ale počas čakania žiť cudným životom podľa učenia Cirkvi, ktoré je založené na Božom slove. Pomáha pokúsiť a uistiť sa, že máme okolo seba priateľov, ktorí zdieľajú rovnaké kresťanské hodnoty ako vy. Taktiež nedovoľte, aby ste boli vtiahnutí do komplikovaných a nebezpečných situácií.

Viem, že milujete Katolícku cirkev ale viem, že ste otvorení aj spolupráci s kresťanmi z iných denominácií. Prečo veríte, že Katolícka cirkev je váš domov a čo sa môžeme naučiť od iných denominácií?

Takmer sme odišli od katolíckej cirkvi pred 30-timi rokmi kvôli frustrácii a pretože sa nám iné denominácie zdali viac otvorené Duchu Svätému. Celkom jasne sme ale počuli Boha, že máme zostať v Katolíckej cirkvi a pomôcť mu vrátiť Jeho srdce k nej. Je tam mnoho vecí týkajúcich sa ľudí v Cirkvi alebo v Cirkevných štruktúrach, ktoré pokladáme za komplikované a voči ktorým by sme mali námietky, alebo by sme chceli prehodnotiť. Keď sme to už spomenuli, veríme, že Katolícka cirkev má najplnší prejav kresťanstva a dedičstva, ktoré môžeme násť u apoštolov. A taktiež je v centre pozornosti Eucharistia.

Pracujeme s inými kresťanmi a naučili sme sa od nich na našej kresťanskej ceste veľmi veľa. Vnímame cirkev v jej širšom slova zmysle, kde sú všetci veriaci (nezáleží z ktorej denominácie) v Svätej trojici- ako diamant. Keď ho podržíte proti svetlu má mnoho aspektov z ktorého každý odráža trochu iné svetlo ale keď sa spoja, krása drahokamu bude žiariť v celej svojej kráse.

Myslíme si, že iné denominácie majú výborné učenie o Duchu Svätom, o daroch Ducha Svätého a sú často viac otvorené používaniu a podporovaniu týchto darov. Myslíme si, že iné denominácie podporujú a rozvíjajú tieto dary lepšie ako Katolícka Cirkev. Ďalší dar, ktorý prinášajú je slobodná chvála a služba mimo liturgickej služby.

Biblia je plná proroctiev, prečo viac neveríme a nepraktizujeme proroctvo v Katolíckej Cirkvi podľa /1 Kor 14:1-5/?

Nemyslíme si, že iba proroctvo nie je praktizované, ale väčšina darov Ducha Svätého. Je to smutné, ale možno práve toto je jeden z dôvodov že Duch Sväatý rozšíril charizmatické pohyby v Cirkvi, ktoré sú plne uznané Vatikánom. Modlíme sa za deň, kedy Dary budú používané oveľa slobodnejšie v tele Cirkvi.

Pán si Vás používa, aby ste prorokovli do životov ľudí. na základe vlastnej skúsenosti s Vami ma Boh povzbudil tým, čo mi skrze Vás povedal. Niektorí kresťania si myslia, že proroctvo je ako veštenie. Kde pramení strach katolíkov z proroctva?

Je to pravdepodobne z nedostatku pochopenia a dobrého učenia o daroch Ducha Svätého. Vždy musíte proroctvo otestovať a prvý test je Biblický. Podlieha proroctvo Svätému Písmu a učeniu Cirkvi? Ak nie, tak to nepochádza od Boha. Taktiež je dôležité vedieť, alebo zistiť silu stojacu za „proroctvom“ či sa jedná o Božích ľudí. Taktiež či proroctvo vychováva a povzbudzuje a byť si istý, že nie je manipulatívne. Musíme sa riadiť „sedliackym rozumom“.

Boh ku mne prehovoril skrze Vás, že mám viac počúvať Jeho hlas. Mám menej k Nemu hovoriť a viac Ho počúvať. To je pravda. Čo by mali kresťania ako ja robiť, ak chcú rásť v počúvaní Božieho hlasu?

Všetci máme tendencie hovoriť k Bohu viac, ako ho v modlidbe počúvať. Prichádzame pred Neho so svojimi zoznamami našich potrieb a nie primárne Ho počúvať. Potrebujeme vniesť do našich modlitieb nový zvyk. Vyčleniť si konkrétny čas každý deň a ak možete aj špeciálne miesto, kde sa môžete modliť. Môže to byť aj kút v miestnosti, podľa možnosti so sviečkou. Majte pri sebe zápisník modlitieb a pero. Stíšte sa a jednoducho vstúpte do jeho prítomnosti a zmierte sa s Ním. Ak niečo cítite, tak si to jednoducho zapíšte do zápisníka: môže to byť pocit alebo vnem, obraz, ktorý vám napadne alebo niečo, čo jednoducho vnímate ako príhovor Pána k Vašej duši. Musíme byť disciplinovaní a zvyknúť si, ale časom sa to stane samozrejmosťou. Je dobré pozrieť sa na to, čo ste si zapísali do zápisníka na týždennej báze, aby ste získali lepšiu predstavu o tom, čo Vám Pán hovorí – budete žasnúť.