Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Mon. Andrej Imrich
Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.

 

Istý kňaz sa opýtal jednej matky, či verí v Boha. Odpovedala: mala som na smrť choré dieťa. Lekári mu už nedávali žiadnu nádej. Vrúcne som sa modlila a Pán Boh vrátil zdravie môjmu dieťaťu, na veľké prekvapenie lekárov.

Preto veľmi vrúcne verím v Boha. Na toto možno poznamenať: boli matky, ktoré sa v podobnej situácii rovnako vrúcne modlili, ich dieťa napriek tomu zomrelo a tie matky neprestali veriť v Boha.

Kedysi Pán Ježiš povedal Tomášovi: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili.“ (Jn 20,29). Aj tu by sa dalo povedať: mamička, uverila si, lebo si videla zázračné uzdravenie svojho dieťaťa, ale blahoslavené sú tie matky, ktoré takýto zázrak nevideli, lebo ich deti zomreli a predsa veria.

Je veľa ľudí, ktorí dosvedčujú, že mali zvláštny zážitok s Bohom. Tento zážitok spôsobil, že začali veriť, prípadne ten zážitok spôsobil veľkú zmenu ich života. Dostane sa však takého zážitku všetkým ľuďom? Pritom všetci sme povolaní k viere. Dar viery Pán Boh ponúka všetkým ľuďom.

Vyrastal som v katolíckej rodine i celé prostredie môjho detstva bolo katolícke. Vieru v Boha som si v tomto prostredí osvojil podobne a s takou ľahkosťou, ako materinský jazyk. Obdobie celého môjho školského veku bolo marxisticko-ateistické, v ktorom sa tvrdo presadzoval ateizmus a popierala sa existencia Boha. Takto od útleho detstva som prijímal svedectvo o Bohu, ale už od šiesteho roku veku som dostával dve svedectvá. Katolícke prostredie mojej rodiny i farnosti mi vydávalo svedectvo o Bohu, škola však a štátne inštitúcie ponúkali antisvedectvo, že Boha niet. Antisvedectvo školy a štátnych inštitúcii v mojom vnútri nikdy nebolo vierohodné. Všetky náboženské poznatky, ktorých sa mi dostalo z katolíckeho učenia, som vždy vnímal ako logické a vierohodné. Tých poznatkov nebolo veľa, ale vnútorne som cítil, že sú rozumné a v súlade s potrebami ľudského života.

Čím viac sa rozširoval obzor mojich náboženských vedomostí, tým viac som si uvedomoval, že sú rozumné a majú logiku.

Logika Evanjelia je síce iná, ako logika tohto sveta, ale je neuveriteľne prekvapujúca. Ako veľmi prekvapuje to, že Všemohúci Boh a pán celého stvorenstva sa zrazu objaví, ako bezmocný v podobe dieťaťa, v podobe pribitého na kríž, ba dokonca v podobe úplne bezmocného chleba. Chlieb je pred človekom tak bezmocný, že môžeme s ním robiť, čo chceme, môžeme ho dokonca v zuboch rozomlieť. Ten sa nám za to nepomstí, ale odmení, taký je dobrotivý. Pri jedení voňavého chleba máme rozkoš v ústach. Tento bezmocný chlieb pritom dáva silu človeku. Človek, ktorý mení tvárnosť zeme, dostáva silu z toho naoko bezmocného chleba. Tak ako sa v naoko bezmocnom chlebe skrýva dobrota a sila, taký vie byť aj Boh prebývajúci medzi nami v spôsoboch chleba. Naoko bezmocný a pritom nevyčerpateľný prameň dobroty a sily.

Uvedomujem si, že viera je dar Boží, ktorý Boh ponúka všetkým ľuďom.

Človek, ktorý dosiahol užívanie rozumu, má prístup k učeniu Cirkvi a nie je zlomyseľný, má možnosť uveriť v Boha aj bez toho, aby mal nejaké zvláštne videnia, či zážitky. Božie pôsobenie sa dá neustále vnímať v každodennom živote. Túžim po tom upevňovať sa vo viere, aj bez mimoriadnych zážitkov, lebo myslím na Ježišove slová: „Blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili“.

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium