Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Mon. Andrej Imrich
Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.

 

Istý kňaz sa opýtal jednej matky, či verí v Boha. Odpovedala: mala som na smrť choré dieťa. Lekári mu už nedávali žiadnu nádej. Vrúcne som sa modlila a Pán Boh vrátil zdravie môjmu dieťaťu, na veľké prekvapenie lekárov.

Preto veľmi vrúcne verím v Boha. Na toto možno poznamenať: boli matky, ktoré sa v podobnej situácii rovnako vrúcne modlili, ich dieťa napriek tomu zomrelo a tie matky neprestali veriť v Boha.

Kedysi Pán Ježiš povedal Tomášovi: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili.“ (Jn 20,29). Aj tu by sa dalo povedať: mamička, uverila si, lebo si videla zázračné uzdravenie svojho dieťaťa, ale blahoslavené sú tie matky, ktoré takýto zázrak nevideli, lebo ich deti zomreli a predsa veria.

Je veľa ľudí, ktorí dosvedčujú, že mali zvláštny zážitok s Bohom. Tento zážitok spôsobil, že začali veriť, prípadne ten zážitok spôsobil veľkú zmenu ich života. Dostane sa však takého zážitku všetkým ľuďom? Pritom všetci sme povolaní k viere. Dar viery Pán Boh ponúka všetkým ľuďom.

Vyrastal som v katolíckej rodine i celé prostredie môjho detstva bolo katolícke. Vieru v Boha som si v tomto prostredí osvojil podobne a s takou ľahkosťou, ako materinský jazyk. Obdobie celého môjho školského veku bolo marxisticko-ateistické, v ktorom sa tvrdo presadzoval ateizmus a popierala sa existencia Boha. Takto od útleho detstva som prijímal svedectvo o Bohu, ale už od šiesteho roku veku som dostával dve svedectvá. Katolícke prostredie mojej rodiny i farnosti mi vydávalo svedectvo o Bohu, škola však a štátne inštitúcie ponúkali antisvedectvo, že Boha niet. Antisvedectvo školy a štátnych inštitúcii v mojom vnútri nikdy nebolo vierohodné. Všetky náboženské poznatky, ktorých sa mi dostalo z katolíckeho učenia, som vždy vnímal ako logické a vierohodné. Tých poznatkov nebolo veľa, ale vnútorne som cítil, že sú rozumné a v súlade s potrebami ľudského života.

Čím viac sa rozširoval obzor mojich náboženských vedomostí, tým viac som si uvedomoval, že sú rozumné a majú logiku.

Logika Evanjelia je síce iná, ako logika tohto sveta, ale je neuveriteľne prekvapujúca. Ako veľmi prekvapuje to, že Všemohúci Boh a pán celého stvorenstva sa zrazu objaví, ako bezmocný v podobe dieťaťa, v podobe pribitého na kríž, ba dokonca v podobe úplne bezmocného chleba. Chlieb je pred človekom tak bezmocný, že môžeme s ním robiť, čo chceme, môžeme ho dokonca v zuboch rozomlieť. Ten sa nám za to nepomstí, ale odmení, taký je dobrotivý. Pri jedení voňavého chleba máme rozkoš v ústach. Tento bezmocný chlieb pritom dáva silu človeku. Človek, ktorý mení tvárnosť zeme, dostáva silu z toho naoko bezmocného chleba. Tak ako sa v naoko bezmocnom chlebe skrýva dobrota a sila, taký vie byť aj Boh prebývajúci medzi nami v spôsoboch chleba. Naoko bezmocný a pritom nevyčerpateľný prameň dobroty a sily.

Uvedomujem si, že viera je dar Boží, ktorý Boh ponúka všetkým ľuďom.

Človek, ktorý dosiahol užívanie rozumu, má prístup k učeniu Cirkvi a nie je zlomyseľný, má možnosť uveriť v Boha aj bez toho, aby mal nejaké zvláštne videnia, či zážitky. Božie pôsobenie sa dá neustále vnímať v každodennom živote. Túžim po tom upevňovať sa vo viere, aj bez mimoriadnych zážitkov, lebo myslím na Ježišove slová: „Blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili“.

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium