Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Vzdelanosť spolu s vychovanosťou sú predpokladom k pozitívnemu a hodnotne, zmysluplno vedenému životu. Avšak iba predpokladom, nie zárukou. Samotná kategória rozlišovania dobra a zla v živote človeka sa nemusí zakladať na stupni dosiahnutého vzdelania. V mnohých prípadoch ani nevyplýva od tejto veličiny. Ľudské srdce, svedomie a vôľa jednotlivca sú práve rozhodujúce kategórie smerujúce k voľbe medzi dobrom a zlom.
    2021-04-01
  • Michaela Vyhnalová
    Skutočnosť pôsobenia Eucharistie na duchovný život v zmysle, že iba pravé prijímanie s kresťanskou vierou neustále oživuje pôsobenie a prítomnosť Ducha Svätého a jeho darov v živote každého veriaceho. Bez toho prameň živej viery v duši kresťana vyschne. Áno, my môžeme chodiť do kostola a prijímať Eucharistiu denne, no čo z toho, ak to bude iba mechanické, iba praktikum, že sa to má, či musí a naše vnútro je kdesi inde, uzatvorené a neprítomné. Bude to len prázdny úkon, ktorý sa nepremení na milosť, neprinesie žiadnu úrodu. Aj počas pandémie sa môžeme naďalej duchovne sýtiť čítaním Svätého Písma. To je v súčasnosti naša forma Eucharistie. Avšak tu je aj druhá rovina. Okrem čistoty a úprimnosti vo viere máme predovšetkým vydávať svedectvo svojim životom.
    2021-03-15
  • Richard Rohr
    Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov. Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami. Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev. Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“ Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky. Tak ponúkni Bohu to lono.
    2021-03-12
  • Michaela Vyhnalová
    Zasiahnutím prítomného fenoménu ochorenia COVID-19 sa takmer všetko existujúce „vykoľajilo.“ Úplne sa eliminoval zabehnutý kolobeh „bežiaceho sveta.“ Na čo sme boli dovtedy zvyknutí, stalo sa náhle nedostupným. Čo sa považovalo za normálne a bežné, nadobudlo charakter výnimočnosti. Áno, prišiel čas na veľkú „skúšku“ každého srdca. Zažívame novú skúsenosť, na ktorú sa pripraviť z ľudského hľadiska nedá. Avšak z pohľadu kresťanského áno. Teraz sa význam kresťanskej viery preukazuje v celej podobe. Život robí znesiteľnejším. Dáva istoty a nádeje, ktoré svetský, materiálny svet nemôže ponúknuť. Ako veriaci máme príležitosť stať sa nositeľmi viditeľnej formy.
    2021-01-21
  • Michaela Vyhnalová
    „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
    2020-12-11

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Silvester Kollár
Pôjdeš za svojím otcom

small_photo.jpg

Manžel, otec 2 detí a blízky spolupracovník Božieho služobníka Alexandra Barkociho.

Volám sa Silvester Kollár a som Božím dieťaťom 5 rokov. Podelím sa s Vami o moje svedectvo o tom, ako som spoznal Pána Ježiša.

Pochádzam z neveriacej rodiny. Keď som mal 18 rokov, moji rodičia sa prestali mať radi. Prepuklo to v násilie a ja som to nestrpel. Odišiel som preto z domu ako 18 ročný. Vo svojom srdci som si povedal, že ja svojim rodičom ukážem, ako má vyzerať rodina.

Našiel som si prácu, kde som dobre zarábal. Doprial som si pekné dovolenky, našiel som si priateľku, a hľadal som naplnenie v radostiach tohto sveta. Túžil som si založiť rodinu, ale moja dlhoročná partnerka sa stále nechcela k tomuto kroku zaviazať. Keď som mal 30 rokov, dostal som sa v živote do bodu, že mi niečo srdci chýba. Ľudsky som mal všetko. Teraz už viem, že mi chýbal Pán Ježiš v srdci.

Dostal som pozvanie na jednu evanjelizáciu a tam sa ma to kázanie veľmi dotýkalo. Vedel som, že teraz je ten čas, kedy mám spraviť v živote to rozhodnutie a prijať Pána Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa.

V poslušnosti som prijal krst a začal som čítať Božie Slovo. Čím viac som čítal Božie Slovo, tým viac som činil pokánie.

Pán začal očisťovať moje srdce. A jedného dňa sa ma spýtal: „Chceš mi naozaj odovzdať celé srdce?“ Sám som si uvedomoval, že mu stále nepatrí celé moje srdce, lebo boli veci, ktoré som mu podriadil, a v ktorých som bol poslušný, ale boli aj veci, ktoré som si ponechal zo svojho starého života.

Veľmi som s týmto rozhodnutím váhal, lebo som vedel, že mi zmení celý život. Aj oblasti, s ktorými som bol spokojný, a nechcel som ich meniť. Rozhodol som sa, že chcem, a nikdy som toto rozhodnutie neoľutoval. Pán Ježiš začal konať v mojom živote. Začal mi odoberať veci, na ktorých mi dovtedy záležalo. Odobral mi partnerku. Zmenil mi bývanie. Presťahoval som sa na miesto, kde vďaka Bohu nebolo pripojenie k internetu, pretože v tejto oblasti som zažil veľa pádov, a chcel som, aby ma Pán očistil od mojich nesprávnych a hriešnych zvykov. Môj život sa veľmi rýchlo začal meniť, a nechápal som, čo sa deje. Pochopil som to zo slova z evanjelia podľa Jána, 13. kapitoly:„Čo ja robím, ty nevieš teraz, ale potom zvieš.“

Naplno som odovzdal život Pánovi Ježišovi Kristovi. Veril som mu, že to, čo bude robiť, môže byť bolestivé, ale že on dokonale vie, čo činí. Dnes môžem stáť, ako jeden z jeho nasledovníkov. Nie je mi ľúto za tým, čo som kvôli Pánovi zanechal, lebo to, čo mi dal on, je oveľa lepšie a cennejšie. Mojou radosťou sa stal Pán Ježiš. Nehľadal som si manželku, stačila mi Pánova láska. Raz sa ma ale Pán skrze jedného brata spýtal:

„A je to tak Božia vôľa, alebo to chceš tak len ty?“

Zamyslel som sa nad tým, a začal som sa modliť, aby mi Pán ukázal svoju vôľu v tejto veci. Pán ma veľmi rýchlo nasmeroval k mojej budúcej manželke, a dal mi všetko, po čom túžilo moje srdce. Pán ma požehnal manželkou, ktorá sa za mňa modlila niekoľko rokov. I keď nevedela, kto je ten vyvolený, ale modlila sa za svojho manžela. Keď som jej povedal, že si ju chcem vziať, išla na kolená a modlila sa, aby jej Pán ukázal, či je to jeho vôľa. Vtedy som pochopil, že ma Pán požehnal Božou ženou. O tri mesiace bola svadba. O rok nás Pán požehnal synom. O dva roky ďalším synom. Keď sa tak pozriem spätne na život z pred 5 rokov, som si sám sebe svedectvom, že Boh dokáže zázraky.

Pán ma povolal aj do toho, aby som si riešil svoje vzťahy. Jedného rána som sa zobudil, a Pán Ježiš mi povedal: „Dnes je ten deň, keď pôjdeš za svojim otcom.“ 13 rokov som ho nevidel. Ľahol som si do postele a spal som ďalej, lebo som neveril tomu, čo som počul. Asi po troch hodinách som sa zobudil Pán tichým hlasom prehovoril: „Pôjdeš za svojim otcom.“

Boli vo mne zmiešané pocity, lebo náš vzťah, otec a syn, bol na bode mrazu, respektíve v mínusovom stave. Vzal som Božie slovo a v Božom slove bolo napísané: „Cti svojho otca i svoju mať“. Vedel som, čo Boh to odo mňa chce a tak som v poslušnosti šiel, nech sa deje čokoľvek.

Delila nás 20 km cesta, z toho asi polovicu som plakal a ďakoval Bohu, že dal tento deň.

Keď som prišiel pred dom svojho otca, zvonil som, búchal som a nikto dlho neotváral. Keď mi nakoniec otec otvoril, neveril vlastným očiam, že som jeho syn. Vypýtal si odo mňa občiansky preukaz. Za tých 13 rokov, čo ma nevidel, som sa trocha zmenil. Pozval ma do vnútra. Cítil som v jeho hlase, že je dotknutý tým, že som ho prišiel pozrieť. Trikrát som ho prosil o odpustenie. Povedal, že to tak ľahko nepôjde. Stále bol zranený tým, čo sa stalo v minulosti. Verím, že som zo svojej strany urobil všetko. Keďže mne moje zranenia uzdravil Pán Ježiš, verím, že aj Jeho navštívi a pomôže mu uzdraviť rany, ktoré som mu spôsobil. Povedal mi, že tak ľahko kamaráti nebudeme a povedal mi, že ma bude sledovať.

Nakoľko chodím na facebook a nahrávam evanjelizančné videá a vydávam svedectvá, ktoré zverejňujem na youtube, tak si myslím, že má čo sledovať.

Som veľmi vďačný Pánovi Ježišovi, že sa takto pohli veci a v dnešnej dobe sa navštevujeme a staviame tento most, ktorý sme v minulosti zničili. Vzťahy sú ako mosty. Ak nemáme medzi sebou vzťahy, nefunguje ani komunikácia a takýmto spôsobom som zrušil most so svojim otcom.

A tak teraz spolu budujeme ten most z dvoch strán. Z mojej strany je to možno trochu aktívnejšie.

Veľmi ľahko sa dajú zbúrať vzťahy medzi priateľmi. Veľmi záleží na nás aký máme postoj, aké je naše zmýšľanie, či nesieme Pánove ovocie, alebo či sme urážliví a naše ego je citlivé. Veľmi rozmýšľajte nad tým, že či zrušíte s niekým vzťah, lebo je ťažké znovu nadviazať kontakt. Viem, že to, akým je teraz môj život, je len Božia milosť. Ja sám svojimi silami som nevedel dosiahnuť ideál rodiny, o akom som sníval. Ale Pán ma požehnal vo svojej milosti, keď som sa rozhodol mu byť poslušný, a chodiť v poslušnosti s ním každý deň svojho života.

Amen.

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium