Dobré správy

  • Saša Tinková
    ...A potom prišiel vírus. A svet mi hovoril, ako sa mám báť. A ja som sa nebála. Vôbec. Ničoho... Už som nechcela. Už som ani nevládala... Bála som sa celý život. Zlyhaní. Zlých koncov. Katastrof. Odmietnutí. Chýb. Osamotenia. Odmietnutia. Utrpenia. Chorôb. Bolesti. Smrti... Takto na mňa Zlý celý život útočil. Takto ma klamal. Gniavil, pritláčal k zemi. Bral mi dych. Bral mi život. Ťahal ma do tmy. Tak veľmi-veľmi nechcel, aby som videla Svetlo! Tak strašne mi chcel zabrániť, aby som poznala Lásku...
    2020-03-29
  • Sv. Charbel Makhlouf
    Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania. Láska nie je pud, ktorý vyviera z telesných zmyslov, je to sila života, prameniaca z Ducha. Láska nie je nejaký mŕtvy zvyk, ktorý by vás zväzoval a zotročoval. Láska je sila neustálej obnovy, ktorá vás neprestajne oživuje a oslobodzuje.
    2020-02-04
  • Lucia Drábiková
    Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela.
    2020-02-03
  • Roman Tarina
    Keď počúvame v Evanjeliu Ježišove slová (Mt 24,42) "Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán", tak tieto slová v nás pri myšlienke na Drobca osobitne ožívajú. S našim spoločným kamarátom mal ísť Drobec v utorok na hokej (Slovan - Košice 6:1). Drobec však na dohodnuté stretnutie už neprišiel. Začali sme ho hľadať, lebo mal vypnutý telefón. V stredu ráno sme sa dozvedeli, že zomrel. Smrť prišla náhle, nečakane, až sa nám to nechce veriť, že je to skutočnosť. Mal 48 rokov. Tečú nám slzy. Smútime.
    2020-01-16
  • Okamih meniaci ľudské životy
    A potom bolo obrovským svedectvom to dobro v ľuďoch, ktoré sa postupne zjavovalo – zlomenú starkú, ktorá sa mi hodí do náručia a plače, že kiežby to auto zrazilo radšej ju. Chápete odvahu starej ženy, ktorá by ihneď na seba zobrala všetku tú hrôzu za moju maminu.
    2020-01-03

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Peter Dufka SJ
Citová zrelosť

small_small_peter dufka.jpg

Páter Peter Dufka SJ je profesorom na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme a spolupracovníkom Rádia Vatikán. V rámci cyklu o duchovnom sprevádzaní venuje téme citovej zrelosti.

Na priblíženie témy citovej zrelosti sa pokúsme použiť biblickú udalosť, ktorú všetci veľmi dobre poznáme a ktorá jasne poukazuje na tri citové úrovne.

Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave a druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána!“ A že jej toto povedal (Jn 20, 11 - 18).

Táto biblická udalosť nám môže poslúžiť ako obraz, do ktorého istým spôsobom vieme vložiť i náš život. Skúsme si v nej všimnúť tri citové úrovne, ktoré na seba nadväzujú a v ktorých pomerne ľahko nájdeme paralely i s naším citovým životom.

Prvú úroveň citu v tomto evanjeliu predstavuje Mária Magdaléna, plná typicky ľudskej lásky. Stratila niekoho, koho mala rada. Teraz plače a hľadá jeho mŕtve telo. Citom sa naviazala na objekt svojej lásky do takej miery, že jednoducho nevidí, čo sa deje okolo nej. Akoby prichádzala o zrak. Vidí Ježiša, ale ho nespoznáva. Domnieva sa, že je to záhradník, ktorý mohol Ježiša odniesť. Tento typ citového vzplanutia je slepý, vedie k fixovaniu sa na druhého človeka bez pravdivého rozlišovania. Je to akoby tunelové videnie. Ja som tu a môj milovaný je na druhej strane, ale okolitý svet neexistuje. Na tejto úrovni citu lásky sú zamilovaní schopní veľkých obetí, ale na druhej strane je to veľmi nestála, krátkodobá a krehká láska.

Táto úroveň citu je potrebná ako príprava na citovú zrelosť. Ak však neprerastie do vyššej úrovne kresťanskej lásky, stane sa brzdou nášho duchovného a osobnostného rastu.

Druhú úroveň citu v uvedenom evanjeliu reprezentuje Ježišovo oslovenie Márie. Volá ju po mene: Mária. Po tomto oslovení ho ona spozná: Rabbuni. Tento jednoduchý dialóg má svoju dôležitosť. V jednom momente sa jej otvoria oči srdca.

To isté sa uskutočňuje pri spoznaní povolania v živote každého z nás. Je to konkrétna udalosť, ktorá nás osloví a na úrovni citu vyvolá istú rezonanciu. Nie je však jednoduché hovoriť o citoch a emóciách v nás samotných a už vôbec nie je ľahké im porozumieť. To, čo nám pomáha k ich porozumeniu, je spytovanie svedomia. Naše vnútorné pocity a emócie vyjadrujeme navonok i bez toho, aby sme ich poznali a kontrolovali. Toto vyjadrenie prezradí i to, čo by sme radšej ukryli ale naše okolie ľahko zachytí rozdiel medzi tým, čo hovoríme, a tým, čo prežívame. V tomto zmysle nám k pravdivému poznaniu našich citov môže pomôcť i spätná väzba z prostredia, v ktorom sa pohybujeme.

V biblickom obraze možno vidieť ďalší aspekt, ktorý vyjadrujú Ježišove slová: „Už ma nedrž, nedotýkaj sa ma.“ Je to úroveň citu, ktorou chceme objekt vlastniť, mať ho v rukách a manipulovať ním. Je to počiatočná tendencia citu, ktorý symbolizuje natiahnutá ruka túžiaca po dotyku a egoistickom vlastnení. Je to logika spotreby: keď dosiahneme objekt nášho záujmu, ten akoby zaniká a prestáva nás zaujímať. Ježišove slová adresované Márii Magdaléne „nedotýkaj sa ma“ znamenajú zastavenie tejto tendencie ľudského citu.

Tretiu úroveň citu charakterizuje Máriino správanie po tom, čo sa stretla s Ježišom. Jej pohľad na neho sa úplne zmenil. Objavila i inú možnosť, ako sa priblížiť Ježišovi a stať sa svedkom pravdy o jeho zmŕtvychvstaní. Nie dotykom a natiahnutou rukou, ale kontempláciou. Takto žiadny objekt nezaniká, ale neustále stimuluje náš záujem. Toto je rozdielna prístupová cesta. Nie sme viac vlastníkmi, ale stávame sa služobníkmi slova a mystikmi. Francúzska filozofka Simone Weilová hovorí, že v raji dominovalo duchovné nazeranie až do momentu, kým Adam a Eva nejedli zo zakázaného ovocia. Treba vedieť nazerať bez toho, aby sme natiahli ruku a zničili objekt nášho nazerania a následne i seba samých. Mária už nie je slepá osoba, ktorá vníma milovanú osobu akoby cez tunel, nevidiac nič iné. Už neplače a nehľadá toho, ktorého jej odniesli. Prežíva osobitný spôsob citového vzplanutia, lásky, ktorú nazývame agapé. Charakterizuje ju tichá radosť, ktorú jej už nikto nemôže vziať a ktorá ju sprevádza, kamkoľvek sa pohne.

Ide k apoštolom a zaujíma sa o to, čo jej povedia, ako oni rozoznajú Ježišov hlas v jej správe. S citovou zrelosťou v náboženskom živote je to podobne. Posúdiť naše pocity a zážitky so Zmŕtvychvstalým, ktoré vedú k duchovnému povolaniu, môže iba cirkev. Takto sa náš dar povolania stáva darom pre celú cirkev.

Citovú zrelosť akéhokoľvek povolania môžeme vnímať ako kamienok v mozaike, ktorý je darom nielen pre človeka samotného, ale tiež pre celú cirkev i celé ľudstvo. Milí priatelia, i citové dozrievanie má svoje etapy rastu. Na jeho začiatku je neraz slepá naviazanosť túžiaca po dotyku. Osobné povolanie, ktoré otvára oči srdca, kvalitatívne mení úroveň nášho citu a vedie ho ku kontemplácii a tichej radosti, ktorú nám podľa evanjelistu sv. Jána už nik nevezme (Jn 16, 22


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium