Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Juraj Macko

small_6. Juraj Macko_320.JPG

Konzervatívny katolík - konvertita so zmyslom pre zdravý rozum a humor. Je tiež autorom knihy Aforhytmick, začínajúci vedec v obore informatika, amatérsky filozof a spevák a milujúci manžel.

Vyrastal som v klasickej mestskej rodine prelomu 70. a 80. rokov: otec nepraktizujúci katolík, matka bez vyznania, rodičia neboli zosobášení v kostole. Babka a dedko z jednej strany, žijúci na dedine, boli praktizujúci katolíci, starí rodičia z druhej strany, žijúci v meste, vieru nepraktizovali.

Doma som k viere vychovávaný nebol, k starým rodičom na dedinu som chodil zriedka a s kresťanstvom som sa dostával do kontaktu veľmi málo. Všimol som si, že babka a dedko chodia do kostola, na Vianoce majú okrem stromčeka aj nejaký Betlehem s malým Ježiškom, cez Veľkú noc si za gýčový obraz nejakých ľudí s krúžkom nad hlavou dávali bahniatka. V kostole som bol s babkou asi trikrát a všimol som si, že sa tam modlia, hrozne spievajú a niektorí si chodia aj pre oplátky, ale ja som nemohol. S kresťanstvom som sa stretol, aj keď sme chodili na cintorín, kde boli samé kríže. Keď som sa na túto vieru pýtal otca, odvolával ma na babku. Doma sme boli vychovávaní k slušnosti.

V škole sme sa učili o správnosti vedeckého ateizmu, náboženstvo bolo ópiom ľudstva, cirkev prenasledovala vedcov, inkvizícia upaľovala čarodejnice. Podľa učiteľky dnes veria v Boha len zaostalé babky z dediny a všetky problémy už rieši veda pod vedením strany a v mene pokroku.

Jednoducho klasika.

Na základnej škole som bol mimoriadne úspešným žiakom a okrem výtvarnej a telesnej výchovy som vynikal takmer vo všetkých predmetoch, špeciálne v prírodných vedách. Vo všetkých možných prírodovedných olympiádach som reprezentoval školu a pravidelne som bol úspešným riešiteľom, niekedy som sa aj dobre umiestnil. Odmalička som mal exaktné myslenie, zbieral som hlavolamy, lúštil všelijaké „zapeklité“ úlohy a koncom základnej školy som už programoval počítač (v dobe osembitových PC). Školu som úspešne reprezentoval aj v speve, kde som pravidelne porážal dievčatá (čo bolo dosť výnimočné). Takmer celú základnú školu som účinkoval v košickej televíznej relácii Zlatá brána, takže medzi deťmi som bol niečo ako celebrita - každý ma poznal. V podobnom duchu sa niesla aj stredná škola. Okrem všetkých týchto schopností som mal aj veľký zmysel pre humor, ktorý som využíval na triednych a školských akciách. Jednoducho som bol frajer, sebavedomia som mal viac ako dosť a nie vždy som to vedel zvládnuť.

V prvom ročníku gymnázia prišla revolúcia, po ktorej sa veľa vecí zmenilo. Blízko nášho sídliska bola nemocnica a vedľa nej kostol. Ten som síce vnímal už ako malý, ale nikdy som v ňom nebol, dokonca som ho ani nikdy nevidel otvorený.

Po revolúcii som si ale všimol, že veľa ľudí, aj z môjho okolia, začalo ten kostol navštevovať. Prekvapilo ma to, lebo dovtedy som videl do kostola chodiť len babky na dedine a zrazu sa tam hrnuli aj mladí, aj v strednom veku, aj inteligentní. Zrazu som zistil, koľko ľudí z môjho okolia sú kresťania. Tak som si povedal, že tam pôjdem aj ja a zistím, o čo tam vlastne ide. Na prekvapenie všetkých som sa každú nedeľu vybral do kostola, ale vydržalo mi to len asi dva mesiace. Nezistil som nič zaujímavé, a tak som s tým prestal.

Ale s kresťanmi som sa chtiac- nechtiac stretával ďalej - veľa kamarátov túto vieru vyznávalo a boli členmi rôznych cirkví, čo ma tiež prekvapilo, lebo dovtedy som poznal len katolíkov a „rusnákov” (grékokatolíkov). Ale nijako sa to ďalej nevyvíjalo.

O rok - dva neskôr som sa zoznámil s jedným chlapíkom, ktorý sa zaujímal o veci ako jóga, alternatívna medicína a rôzne techniky na vylepšenie mysle. Veľmi ma to zaujalo a začal som sa tým zaoberať. Chcel som sa stať ešte výnimočnejším a dokonalejším. Vďaka tomu som sa dostal aj k informáciám o východných náboženstvách, najmä o hinduizme a budhizme, ale nejako mi tie techniky nefungovali a navyše sa mi to celé zdalo nejaké abstraktné a nedávalo mi to zmysel. Bol to taký myšlienkový guláš, tak som sa na to vykašľal tiež.

Zlom nastal počas vysokej školy, keď kamaráti organizovali Silvester v Paríži. Keďže ako študent som nemal peňazí nazvyš a rodičov som nechcel otravovať, tak som to najprv odmietol. No kamaráti ma ubezpečili, že to nie je drahé, lebo to organizujú kresťania a platí sa len za dopravu a symbolicky za stravu. Išla tam celkom dobrá partia, nuž som sa nechal ukecať. Bolo to stretnutie mladých organizované komunitou z Taizé. Opäť ma prekvapilo, koľko známych sú kresťania, ale najviac ma zaskočilo, aké masy mladých veriacich ľudí tam sú (asi 70 000!). Hlavnou myšlienkou stretnutia Taizé sú spievané modlitby a zdieľanie viery v skupinkách. Lenže my sme hlavnú myšlienku, samozrejme, ignorovali. Prišli sme si užiť Paríž a nejaké modlitby nás vôbec nezaujímali. Program sme si urobili individuálne a zo spoločných akcií sme chodili len na obedy. Raňajky a večere sme mali v rodine na predmestí Paríža, ktorá nás prichýlila. Rodina vedela len veľmi slabo po anglicky, takže sme sa prakticky nerozprávali, ale stále sa nás pýtali, ako to celé prebieha a na akých akciách sme boli.

Po dvoch dňoch klamania a vyhýbavých odpovedí sme sa už cítili dosť trápne a rozhodli sme sa na nejakú akciu predsa len ísť. Celkom vhod nám prišla spoločná omša Slovákov, kde bola asi tisícka mladých. No a práve na tej omši som zažil niečo, čo od základov zmenilo môj život a pohľad na svet.

Bola to klasická omša so spevmi z Taizé. Keď na jej konci rozdávali prijímanie, spievala sa nádherná pesnička „Moja múdrosť”. A práve vtedy, tam v centre Paríža, som sa osobne stretol s Bohom. Nie, nevidel som ho, ale mal som veľmi intenzívny pocit, že tam je.

Pocit, že ja, Juraj Macko, ktorý je „najlepší na svete”, je úplné nič oproti tomu, kto je práve s ním.

Pocit, že nado mnou je niekto oveľa, oveľa väčší ako ja. Zažil som obrovskú bázeň (nie strach) a zároveň obrovský vnútorný pokoj, ktorý som dovtedy nikdy nepoznal. Kľakol som si na zem a rozplakal sa. Neviem ako, ale vedel som, že tam je so mnou Boh. Presne ten istý, o ktorom som dovtedy len počul… Bolo to nečakané stretnutie. V tom čase som už totiž ani nehľadal. Už som sa zmieril s tým, že na chodení do kostola nič nie je, že všetky tie východné duchovné smery sú prázdne a učiteľky na základnej, ako sa zdá, predsa len mali s tým ateizmom pravdu. Bol to doslova blesk z jasného neba. Stretnúť sa osobne so živým Bohom je najintenzívnejší zážitok aký som predtým aj potom mal. Nedá sa to popísať slovami a pochopil som, prečo musia mystici pri popise svojich zážitkov používať metaforu.

Udalosti mali potom rýchly spád: nechal som sa pokrstiť v katolíckej cirkvi, začal som sa vzdelávať vo viere, aby som dohnal zameškané (dovtedy som nevedel ani Otčenáš, hriech som poznal len jeden a Svätá trojica boli Ježiš, Mária a Jozef). Zistil som, že veľa spolužiakov na vysokej škole sú praktizujúci kresťania (dovtedy som ich ani nepoznal). Stal som sa kresťanom a zbavil som sa predstáv o tom, aký som „výnimočný”. Už som to nepotreboval.

Keď som pri príprave tohto svedectva vravel jednému známemu, že píšem článok o svojej konverzii, tešil sa na logický dôkaz existencie Boha:

Ako je to možné, že exaktne, prírodovedecky orientovaný človek zmení celý svoj život na základe nejakej „citovej udalosti”? Kde zostal rozum?

Priznám sa, že v čase mojej konverzie boli dozvuky z toho zážitku také silné, že ma otázky rozumnosti či nerozumnosti vôbec nezaujímali. Jednoducho som bol presvedčený o tom, že som sa stretol s Bohom a musím celé svoje úsilie venovať jemu, čo vtedy pre mňa znamenalo okrem modlitby aj štúdium kresťanstva. Začal som s Bibliou a katechizmom. Môj zážitok bol taký silný, že keby prišiel nejaký vedec s dôkazom neexistencie Boha, tak by ma vôbec nepresvedčil. Jediný rozumný dôvod prijať kresťanstvo bol pre mňa osobný zážitok. Postupom času som okrem Biblie a duchovných knižiek narazil aj na autorov:

Knižky, čo som čítal predtým, neboli písané veľmi logicky, no mali úplne iný účel. Ale tu som zrazu zbadal, že na kresťanstvo sa dá pozerať aj veľmi rozumne a že keď ideme v analýze do hĺbky, kresťanstvo prekvapivo uspeje a naopak - ostatné svetonázory majú problém.

Tento objav bol pre mňa šokujúci. Nielenže Boh je skutočný, ale svet postavený na kresťanstve má logiku.

Logiku oveľa lepšiu a hlbšiu ako bez kresťanstva. Ako „bonus“ som teda dostal poznanie: ani pri kresťanstve sa nemusím zbaviť svojho exaktného uvažovania. Práve naopak - je veľmi žiadúce si ho zachovať. Lewis a Chesterton rozoberali také problémy, o ktorých som ani netušil, že existujú. Títo dvaja autori pri svojej konverzii kapitulovali pod tlakom argumentov a zážitky prišli neskôr. Ja som kapituloval pod tlakom silného zážitku a ostatné sa mi poskladalo až potom. Oni postupovali zvonku dovnútra, mne sa dostalo tej cti poskladať si všetko zvnútra. Ale dospeli sme prekvapivo k tomu istému. Aj v matematike sa často stáva, že jeden začne rozoberať A a dospeje k B, druhý začne s B a dokáže A. Kto chce ísť mojou cestou, tomu neviem poradiť. Asi len toľko: Kto klope, tomu sa otvorí, kto hľadá, nájde. Aj keď som našiel trošku neskôr, ako som hľadal, otvorené srdce som si nechal. Nechajte si ho aj vy. To je cesta srdca.


Ortodoxia (z gréc. ortho - správny, pravý a doxa - myšlienka, učenie, slávenie) sa zvyčajne používa na označenie správneho teologického alebo dogmatického nasledovania náboženstva tak, ako ho definuje teleso, pod ktorého dohľadom je.
Kto chce ísť inou cestou - cestou rozumu - odporúčam mu knihu Ortodoxia od G. K. Chestertona, takmer všetky knihy od C. S. Lewisa a odporúčam aj detailne preštudovať si filozofiu a samotné kresťanstvo - o čom vlastne je, pretože o ňom koluje veľa rôznych mýtov.  Ale aj tu je potrebné mať otvorenú myseľ a, samozrejme, aj srdce.

Na záver len toľko:

Boh existuje, stretol som sa s ním osobne. Ja, Juraj Macko, som stretol živého Boha. Nemusíte mi veriť, že som ten zážitok mal. Môžete mi veriť, že som ho mal, ale nemusíte byť presvedčení o tom, že to bol skutočne Boh. Možno nejaký psychický defekt. Argument proti nemám žiaden. Pre mňa to bolo evidentné rovnako ako to, že tu teraz sedím a píšem tento článok. Ak máte otvorené srdce, tak mi jednoducho verte. Ak ho nemáte, tak analyzujte po svojom. Ale v obidvoch prípadoch choďte poriadne do hĺbky - aj v srdci, aj v analýze. Oplatí sa oboje. Brat Roger z Taizé povedal:

„Nikdy nezabúdajme, že už jednoduchá túžba po Bohu je počiatkom viery.”

Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12
  • Marek Šefčík
    Ty si vedel, že raz prídem!? Pamätáš si? Už sme sa pár krát stretli… Pokýval som hlavou. Nemali sme toľko času a pokoja, ako teraz. Vtedy som ale nemala záujem ťa objímať. Len som sa ťa chcela dotknúť. Priala som si, aby si vedel, že som na blízku. Všimla som si, že si zo mňa nemal strach. Dokonca si sa na mňa tak nesmelo usmial.
    2017-05-02
  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.